Udrela jar, stretneme sa na trhu

Vyčasilo sa. Zo stromov padá broskyňový kvet. Keď kvitnú trnky, vždy sa na chvíľu ochladí.

25.03.2014 22:00
debata

Tomu sa u nás v Modre hovorí trnková zima. Ale sobotňajší trh je už bohatý na všeličo. Semienka, priesady, mladé stromčeky a kríčky, medvedí cesnak, špenát, hlávkový šalát, kvety, dobre uskladnená zelenina či ovocie z predchádzajúceho roka. Niektorí prinesú údeniny, iní hydinu, koláče alebo rezance do polievky.

My, čo sa v sobotu skoro ráno stretávame v Modre na trhu, sa všetci poznáme. Kupujúci i predávajúci. Chodia sem predávať aj z okolitých dedín. Ak sa niektorí z nich dlhšie neobjaví, vypytujeme sa, či neochorel, alebo čo sa mu prihodilo. Viacerí sa nadobro vytratia a nahradia ich iní, menej zhovorčiví, s iným sortimentom.

Pamätám si dedka, ktorý sem chodieval predávať malé, akoby opadané jabĺčka, mišpule, hrušky hniličky a gaštany. Vždy ich priniesol v papierových vrecúškach od cukru. Mal modré oči a trochu hanblivo sa usmieval. Akoby sa ospravedlňoval, že predáva také šeplety. Iný chodieval zo Sološnice s brezovými metlami. Tie už dnes nik nepredáva. A potom chodievala ženička, čo kŕmila kačky. Zrazu len neprišli. A my chodíme stále.

Kedysi býval trh väčší – na Moyzesovej ulici. Sobotu čo sobotu som tam stretávala tatka, tetu Marínu Fialovú, profesora Malíka, Zigovcov a bratranca Jura Vandu. Na trhoch sa vždy diškuruje. Ľudia sa tešia, že je sobota, že budú niečo dobré variť, aj že sa znovu vidia. Tešia sa, že je jar.

Modranský trh má inú atmosféru ako ten v Pezinku. Nepredávajú tu cigánsku ani lokše, nestretávajú sa tu ľudia na poldeci či na káve, je komornejší, akoby herci aj diváci "úradovali” spolu na javisku. Dnes je známejší ten pezinský, prídu tam predavači aj zo Senca či z Dunajskej Stredy… O našom modranskom jarmoku však písal už slovutný Matej Bel:

"Do ulíc Modry sa zbehnú obyvatelia susedných dedín vo väčšom počte, než keď sa koná trh s ovocím. Medzi nimi sú mnohí vidiečania, ktorých neženie ani tak nevyhnutná potreba nakupovať ako neovládateľná túžba si vypiť. A skutočne chodia po trhovisku a popri tom si raz-dva razy pozrú šiatre a tovar. Čoskoro sú však unavení z tohto chodenia sem a tam, rozhliadajú sa po vieche, po niečom pod zub, čo kúpia za hocakú cenu, často aj s manželkami a deťmi vchádzajú pod viechu, a tak dlho sa vzájomne častujú, kým nenamoknú zvnútra i zvonku.

To isté aj tí, ba ešte márnotratnejšie robievajú, ktorí si na trhovisko priniesli niečo na predaj z domácich zásob. Teda na tých miestach, kde sa potúžili vínom, sa až dráždia vzájomnými žartmi, ktoré neskôr prerastú do šarvátok, ktoré neprestanú skôr, než sa pobijú. A naozaj, až to považujú za vyvrcholenie hodné každoročného trhu. A len čo sa začne deň skláňať k večeru, pozbierajú batožinu, opití do nemoty sa dajú naložiť na voz a vracajú sa k svojim. Veru je ťažké pre samého roľníka, aby zostal triezvy pri takej hojnosti vína a s toľkými starosťami.“

Dnes je všetko inak. Dnes ani jednu viechu v Modre nenájdete!

© Autorské práva vyhradené

debata chyba