Neočakávané je i to, že to naozaj zistil americký novinár. Posledný, no úplne odlišne naladený americký novinár, na ktorého si spomínam, totiž o našej metropole písal pred tromi rokmi s takým nie najlepším výsledkom.
Išlo o to, že bol silne politicky motivovaný, lebo Slovensko, aspoň podľa jeho názoru, vtedy niečo strašné vyviedlo. Presnejšie povedané nechcelo, aspoň spočiatku, za minulej vlády pomáhať Grécku. Článok ho teda mal uzemniť. A znosiť pod čiernu zem.
Vnímavý kritik pre istotu bratislavské architektonické tvaroslovie či jej históriu, kultúru a iné pôvabné reálie vtedy dokázal vnímať iba cez trhovisko na Miletičovej ulici. Hnev bol strašný a nekompromisný. Skryté poklady nášho mesta si úmyselne ani nevychutnal a rýchlo utiekol do Viedne. Svetu potom len s rozhnevaným odporom predhodil kvasené uhorky a kapustu na trhu, ktorými sa v Bratislave vraj dobrovoľne kontaminujú dôchodcovia.
Na Miletičovu, aspoň podľa mňa, nešiel náhodou. Všetci moji americkí študenti poznali trhovisko veľmi dôverne a denný pohyb cien papriky vedeli vždy presnejšie ako pohyby cien zlata a diamantov na svetovej burze. Miletičovu podvedome zaraďovali do siete svetových „hambáčov“. Nuž, časy sa menia, ale ak táto vláda nebude dosť opatrná, Bratislava sa môže opäť dostať do nižšej triedy. Niektorí americkí novinári bývajú veľmi povrchní. Teda ak sa to od nich žiada. No pokiaľ sa vynorí takpovediac nezaujatý žurnalista, potom, ako vidno, môže byť výsledok aj iný. Teda nesmie ísť cez určité susedné štáty, kde ho na návštevu Slovenska vybavia predsudkami, ktoré by stačili na krutý mediálny pohreb nášho „malého veľkého mesta“.
A tak sa Bratislava z ničoho nič zrazu ocitla vedľa talianskeho Terstu, švédskeho Malmö, francúzskeho Lille, španielskeho San Sebastianu a nórskeho Kirkenes. Každý vie, že patrí práve tam. Obyvatelia sa trieštia iba v názoroch, akou cestou novinár k týmto pozoruhodným záverom dospel.
Všetci vylučujú variant, že by mohol do centra prísť z hlavnej železničnej alebo z autobusovej stanice. Nik, kto by išiel odtiaľ, by Bratislavu medzi mestá nezaradil. Nebolo by to možné ani cez Starý most, lebo ten je už čiastočne rozobraný. Na konci by iba čľupol do Dunaja a relácia by sa neodvysielala.
Čiastočne by to bolo možné z letiska alebo po diaľnici z Viedne, prípadne z Brna. Ale nesmel by skĺznuť na rozkopanú Štúrovu ulicu. Keby sa na nej nadmieru rozohnil, zase by len čľupol do Dunaja.
Je dosť možné, že sa pohyboval v okolí Hradu a vôbec po Starom Meste, lebo bol podozrivo erudovaný v bratislavskej histórii. Nepoznám ho. Ale rád by som mu povedal, čo mi prezradil hrdý grécky priateľ, keď som mu vysvetľoval, že sa mi páči ich krajina, kultúra a ľudia: „No nehovorte! Veď aj mne!“