Jeho obsah by nemal byť „odtrhnutý od reality“. Protest študentov Manchesterskej univerzity stavia otázku do trochu iného svetla. Hľadanie nevychodených chodníčkov môže mať vysoko praktickú hodnotu.
Protest študentov Manchesterskej univerzity vyvolalo rozhodnutie vedenia inštitúcie zavrieť rok bežiaci kurz, ktorý ponúkal alternatívne vysvetlenia vzniku finančnej krízy v roku 2008 (a podobných, či nepodobných kríz v minulosti). Aby sme boli féroví, celé to spustila britská kráľovná, keď sa pár týždňov po krachu Lehman Brothers, pri príležitosti otvorenia novej budovy London School of Economics, opýtala zúčastnených akademických hviezd nepríjemnú otázku: „Ako to, že ste to nepredpovedali?“
So znepokojenou britskou kráľovnou to možno nemalo nič spoločné. Faktom však je, že na britských univerzitách vzniklo viacero iniciatív pokúšajúcich sa o reformu vednej disciplíny, ktorej dominantný prúd, tváriaci sa viac ako aplikovaná matematika než sociálna veda, sa ukázal vzdialený fungovaniu reálneho sveta ekonomiky. Aj vďaka tlaku študentov sa do povinného čítania dostalo viac neortodoxných autorov a názorov.
Zďaleka nejde len o otázku intelektuálnej poctivosti. Väčšia otvorenosť ekonómie a sociálnych vied všeobecne širšiemu spektru názorov nie je „prázdnym teoretizovaním“. Je spôsobom, ako vzdelávanie v týchto odboroch priblížiť reálnemu svetu. Hoci, pravdepodobne, iným spôsobom, než aký by si vybrali kapitáni priemyslu, ktorí chcú najmä výrobne kvalifikovanej a konkurencieschopnej pracovnej sily.
Príkladom katastrofálnych dôsledkov neschopnosti či neochoty „myslieť inak“ je vplyv mainstreamových názorov na politické rozhodnutia počas krízy v eurozóne. Aby sme nechodili ďaleko, ostaňme na Slovensku. Leitmotívom verejnej diskusie i oficiálnych pozícií vlády (predchádzajúcej i súčasnej) je „viac zodpovednosti, prísnejšie pravidlá, tvrdšie tresty“.
Hoci v roku 2012, pri návrate do funkcie, premiér Robert Fico vyhlasoval, že predpisovaná politika rozpočtových škrtov je „cestou do pekla“, nenasledovali viditeľné snahy o zmenu kurzu. Oportunizmus, krátkozrakosť, nemohúcnosť? Vyberte si.
Neexistencia alternatív nie je vysvetlením. Nedávno vydaná štúdia Roberta Auxta, Ivana Lesaya a Michala Poláka Nedokončená eurozóna dokazuje, že aj na Slovensku sa dá nájsť názor, že súčasná kríza nie je očistcom za „život nad pomery“, a menovú úniu nezachráni reštriktívna fiškálna politika a štrukturálne reformy, ktorých dôsledkom je rast nerovností.
Vytvorenie európskych dlhopisov, radikálna reštrukturalizácia bankového sektora a posilnenie transferov medzi krajinami eurozóny, ktoré navrhuje, môžu vyzerať „politicky nepriechodné“. Lenže ak chceme zachovať menovú úniu, treba vybočiť z vychodených chodníčkov. Alebo priznať opak.