Denisa je dobré jablko

V poslednom čase deti mojich spisovateľských kolegov povydávali knižky.

22.04.2014 22:00
debata

K takým pokusom písať som skôr zhovievavá, ako by som prejavovala nadšenie. Pamätám si na svoje spisovateľské začiatky, mama doktorka, tato spisovateľ, ak nebudem lekárka, iste začnem písať.

Pomerne skoro, v šestnástich, mi vyšla v Novom slove mladých poviedka S kým sa budem hrať. Cítila som sa ako Saganová. Pomerne skoro som však prišla na to, že nie všetko, čo napíšem, mi vyjde a bude za niečo stáť, že spisovateľ sa tiež musí učiť remeslu a okrem dobrej knižnice mám oproti svojim budúcim kolegom výhodu, že toť vedľa v izbe sedí majster a učiteľ ochotný poradiť.

Denisa Dobrovodová (dcérka spisovateľa Ľuba Dobrovodu) napísala svoj debut Rodinu si nevyberieš ako dvanásťročná. Darovala mi ju ako kamarátke, možno budúcej kolegyni, podpísala sa a ja som si knižku z priateľstva, zvedavosti a úcty k vynaloženej námahe prečítala. Prekvapilo ma, aký má dievčisko ťah na bránu aj spisovateľský "štich”. Samozrejme, z knižky trčí kus detstva, knižky, ktoré má dievča rado, ale aj to najdôležitejšie: radosť z tvorby a chuť písať.

Dej sa odohráva na dovolenke v Egypte, rodina, mama, otec, dvaja mladší súrodenci a babička. A, samozrejme, vnímavá a všímavá rozprávačka. Nevdojak som si spomenula na Wieveghových Účastníkov zájazdu. Nielen preto, že sa dej odohráva na dovolenke, ale aj mladá Dobrovodová ironicky a vtipne, miestami až sarkasticky opisuje svojich "účastníkov zájazdu”. Žiadne ohľady, zotrie mamu aj otca, babičku, tých pri susednom stole či tých zo susednej krajiny.

Knižka je, ako inak, o láske. O prebúdzajúcej sa dievčenskej láske k chlapcovi z hotela, o láske k rodičom, súrodencom, starej mame, o láske, o ktorej v jej prítomnosti rozprávajú dospelí (láska švédskych turistov k sestre), o láske manželskej, o ktorej ona vzhľadom na svoj vek síce veľa nevie, no má rodičov a bystrý zrak, a tak dokáže o nej písať.

Knižiek pre "násťročných” je málo. Myslím domácich autorov. Viem to z knižnice, kde pracujem. Wilsonovej Upírie denníky, Thomas Brezina, z domácich Solčanská a Šulajová. Dobrovodová je vtipná, ale najlepšia je tam, kde vtipná nie je. Brat, ktorý sa zhovára s neviditeľným kamarátom, či rozhovory so sestričkou a babičkou z Čiech patria k tomu najlepšiemu.

Po celý čas som sa bála, či dievča dokáže udržať opraty a dej pod kontrolou, aj ako knižku vypointuje. Podarilo sa. Ohňostroj na záver dovolenky zažína akúsi prskavku v mladej dievčenskej duši, tá sa rozhorí a dievča si uvedomuje, že rodina a ľudské teplo vôbec sú v živote najdôležitejšie. Nič iné na svete človek nemá, iba vzťahy.

Knižka je napísaná s chuťou a ľahko. Prekvapila ma, pri čítaní som cítila len radosť a potešenie a viem si predstaviť, ako ju budú hltať autorkini rovesníci. Z vlastnej skúsenosti viem, že dobrá jabloň nestačí. Človek jablko musí dobre padnúť a neprizabiť sa pri tom padaní. Denisa Dobrovodová padla dobre. Želám príjemné kotúľanie a čo najmenej prekážok.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba