Stará škola

Kvitnú kosatce. Vajgelia sa spúšťa nízko k zemi, ruže majú pukov a pukov. Prvý raz zarodila čerešňa, ktorú sme zasadili s Jankom. Aj ruže sadil Janko, aj tú hrušku fľašku, ktorá takmer vymrzla, aj kosatce. Naposledy sme na jeseň sadili tú hrušku. Ako inak, zhovárali sme sa o záhrade a o futbale.

20.05.2014 22:00
debata

Janko bol poľnohospodársky inžinier a istý čas robil šíbera. Vyznal sa v literatúre, mal rád hudbu, históriu, dobré jedlo, cigarety, hazardné hry a šport. Stará škola. Výborný diskutér, vedel oceniť jedlo aj dobrú kávu a o futbalových zápasoch hovoril ako o dramatických príbehoch plných napätia. Slovo šíber je odvodené od slova šibovať. Presúvať hráčov, kšeftovať s nimi aj s priebehmi futbalových zápasov. Keď som sa niekedy pohoršovala nad nespravodlivosťou rozhodcu či na zákulisných čachroch-machroch pri futbale, Janko sa iba usmieval… „Ale choď, to sa robilo odjakživa! Vedel by som ti o tom všeličo povedať!“

Janko sa mi staral o záhradu a každé ráno, kým natekala voda do krhly, mi hovoril o Puskásovi, maďarskom futbalistovi, ktorý toť prednedávnom zomrel, a aký to bol futbalista! Na toho sa chodili pozerať! Na jeho ľavačku! A v päťdesiatom šiestom vyšiel s ľuďmi na barikády a bol ešte väčší öcsi – braček, ako keď behal po štadióne, panebože, veď aj papier je takým ihriskom, beháte, naháňate loptu, keď sa vám podarí vymiesť pavučinku, cítite to niekde pod rebrami, odrazu príde zvrat, ste na dobrej ceste, adrese, v dobrej spoločnosti, jednoducho to viete, tak ako tí neviditeľní v hľadisku… Puskás, ľavá spojka Honvédu Budapešť, aj pán Hrabal ho spomína, hoci jemu viac učarili tie Hidekgkutiho kľučky…

Za Puskása sa Maďarom chodilo len na tréningy kukať desaťtisíc ľudí! A v '53 porazili Maďari Anglicko na Wembley 6:3, vieš si to predstaviť? V Budapešti potom bola odveta, ale Maďarsko vtedy doplatilo na to, že nezachytilo vývoj systému hry, – hovorí Janko, – hrali po starom, 4–2–4, a medzitým svet začal hrať W-M…

Keď som bola dievča, Janko bol náš sused a robil šíbera. Chodieval k nám pozerať futbal a ten futbal vtedy, to musela byť akási väčšia lyrika… Všetko! Štadión, futbalisti nosili nejaké kratšie trenírky a ja som sa im rada pozerala na nohy, na lavičke sedel prísny tréner a náhradníci, všetko bolo v takom poriadku že až, ažaž a ja som pri každom Jankovom „góóól“ prichádzala do obývačky a pýtala sa, ktorí sú dobrí a ktorí tí zlí, už vtedy som to vnímala ako príbeh.

A záhrada bola medzitým poliata, Janko si zapálil a hovorí, že Di Stefano, ktorý hral za Real Madrid s číslom desať, čo je pre futbalistu najväčšia pocta, bračekovi Puskásovi tú desinu okamžite, ako za Real prišiel hrať, prenechal.

A za Barcelonu hrával Csibor, Kovács, ale aj náš Kubala. Na toho bola jedna radosť kukať! Páčilo sa mi „4–2–4“ aj „W-M“, aj keď mi Janko kreslí na papier rozostavenie hráčov…

Janko k nám chodil každé ráno, a tešil sa dobrej káve či koláču. Stará škola, mal rád debaty. V Modre mal na debatu najmä mňa. Na pamiatku mi zasadil hrušku fľašku. Takmer mi v zime odišla, ale ženie. Janko odišiel minulý týždeň a mne, aj mojim kvetom chýba…

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #futbal #debaty #rozhovory