Trampoty ekonómov

Chemik, fyzik a ekonóm stroskotajú na pustom ostrove. Na pláži nájdu konzervu. Chemik aj fyzik začnú špekulovať, ako ju otvoriť. Ekonóm má riešenie. „Najprv predpokladajme, že máme otvárač,“ hovorí. Vtip kedysi vymysleli samotní ekonómovia, frustrovaní z odtrhnutosti svojej vedy od reality. Zrejme však prichádzajú zmeny.

01.06.2014 22:00
debata (2)

Minulý mesiac svetové médiá zverejnili manifest nespokojných študentov ekonómie z 30 krajín. Podporil ich napríklad Andrew Haldane, novovymenovaný šéfekonóm Bank of England, alebo John Kay, významný akademik a komentátor.

Neoklasická ekonómia, teda to, čo sa vyučuje ako „ekonómia“ na väčšine univerzít, vznikla koncom devätnásteho a v prvej polovici dvadsiateho storočia. Po druhej svetovej vojne jej prakticky konečnú formu dal Američan Paul Samuelson. Ten s pomocou inžinierskej matematiky myšlienky klasikov ako Alfred Marshall či John Maynard Keynes previedol do jednotného súboru konceptov. Ekonómia sa, pravda, rozvíjala ďalej. V 70. a 80. rokoch sa intenzívne skúmali problémy menovej politiky, vznikli nové makroekonomické modely. Od 80. rokov sa s pomocou čoraz výkonnejších počítačov výrazne rozvíjajú rôzne modely trhu práce.

Základ zostáva od Samuelsona rovnaký. Za ostatné štvrťstoročie sa však zmenila forma vyučovania. Kladie sa čoraz väčší dôraz na zvládanie komplikovanej matematiky. Študent pritom tápe, ak má porovnať ekonomiku Nemecka a Francúzska, ignoruje politiku a sociológiu, nevie diskutovať o alternatívach k tomu, čo mu predstavia ako typickú ekonomiku. Aj doktorand ekonomiky trhu práce vie byť zaskočený komplexnosťou reálneho trhu práce s rôznymi pravidlami odmeňovania. V škole ho však naučili túto komplexnosť ignorovať. Povie, „nie som právnik, aby som to ovládal“, a utečie k svojim modelom. Tí, čo volajú po zmene, však chcú, aby študenti získavali viac poznatkov o inštitucionálnych nastaveniach, o konkrétnych problémoch jednotlivých ekonomík.

Neoklasická ekonómia pracuje so štylizovaným jedincom. Nepýta sa, odkiaľ sa berú jeho preferencie, nepýta sa na úlohu sociálnych štruktúr ani histórie. Podstatné je nájsť cez modelovanie dopytu a ponuky rovnovážny stav, cez ktorý sa vysvetlí tvorba cien, investície a podobne. Kritici však upozorňujú na zlyhávanie tohto prístupu vo vysvetľovaní ekonomickej aktivity, inovácií a rastu a požadujú, aby študenti mali minimálne prístup k alternatívnym ekonomickým školám. Otázka je, ku ktorým a do akej miery.

No a potom je tu ešte vážnejší problém. Akokoľvek môžeme byť s aspektmi ekonómie hlavného prúdu nespokojní, stále je to viac-menej rozumový prístup k realite. Ten však nemusia mať všetci kritici. Podobne je to aj inde. Diskusiu o limitoch modernej medicíny či o záujmoch far­maceutických firiem vedia zničiť ľudia s nízkou rozlišovacou schopnosťou. Každú spoločenskú situáciu zarámcujú vzťahom seba ako obete nejakého veľkého, manipulujúceho imanentného zla. A podobne to bude aj pri diskusiách o ekonómii. Bude to boj o racionalitu.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonóm #štúdium #ekonómia