Nejde o to, že by Stevena Seagala nebolo treba policajne chrániť, ale iba o to, že ho nebolo potrebné chrániť až tak veľmi.
„Mladý slovenský herec“ totiž už aj na internetových stránkach predviedol, že po bežnej režisérskej výzve vie takpovediac „dať Seagala“ kedykoľvek, ba od ozajstného Seagala je potom skutočne na nerozoznanie. Slovensko je teda aspoň v tom, čo sa týka Seagala, pomerne sebestačné, navyše slovenský imitátor je o niečo chudší a mladší.
Poslancov Matoviča a Procházku však nemôže nahradiť nikto a nikdy, pretože sú nefalšovanými perlami a briliantmi slovenského politického života. Udalosťou, akou je politický atentát, sa treba vážne zaoberať a stáva sa tak hlavou náplňou vedeckého výskumu prudko sa rozvíjajúcej mladej slovenskej foréznej politológie.
Forézneho politológa som našiel na lavičke blízko trhoviska na Miletičovej ulici, ako si ekologicky upíja pivo zo sklenej fľašky. „Čo robíte?“ spýtal som sa, lebo viem, že forézni politológovia na rozdiel od nás môžu slobodne rozmýšľať aj v pracovnom čase. Odpovedal mi zrejmou metaforou: „Spívám, jak hroznú Matovič na Procházku véďel / Vojnu; i jak víťaz, seba aj svój od jeho vládi / Osloboďiv národ, ňepodľehlí stal sa panovňík; / A zmužilích veľké založil královstvo Slovákov.“
Bolo mi sympatické, že pivo i horúčavy vedú ľudí rovno do melancholických zákutí poézie. „Usudzujúc z vášho parafrázovaného verša – ľahko sa možno dovtípiť, že ste na strane Matoviča, všakže?“ Nepokojne sa zamrvil: „Také jednoduché to nie je. Už to nie je básnická otázka! Ide tu o rozhodujúci boj o budúcnosť národa, rovnako ako vo Svätoplukových časoch.
I keď ani Svätopluk, ani Karolman nemali taký hrozný bojový prostriedok, akým je detektor lži. Istotne existovali všelijaké škripce a žeravé kliešte, aby zabezpečovali pravdu, ale detektor lži nebol! Navyše v tých časoch sa občas ešte dalo niekomu veriť. Dnes už ľudia veria iba detektoru lži. Je to jediný prístroj, ktorý aj našej dobe dopraje hojnosť pravdy a sám osebe nás ochráni pred lžou a nenávisťou!“
„Procházka sa však rozhodol odpovedať Matovičovi mediálnym cirkusom. Potom si to síce rozmyslel, ale aj tak. Nebola by táto zbraň ostrejšia ako detektor, ktorým disponuje iba Matovič?“ Dychtil som po jeho múdrej odpovedi. Celkom ma však neuspokojila. „Či už by sa cirkus podaril, alebo nepodaril, dal by vyniknúť iba Matovičovej serióznosti, ktorá je príslovečná. Myslím, že Matovičovi voliči prejdú k Procházkovi, lebo si uvedomia, že nemá na cirkus monopol, teda takpovediac sa Procházku zmocnia. Radovým pôvodným voličom potom zostane iba Matovič.“
„Ale veď sú tu aj iné politické strany, no nie?“ Znechutene mávol rukou: „Ale zaujímajú tie ešte niekoho?“ Veru politické leto je tento rok horúce. A trochu akoby páchlo lacným vyvetraným pivom.