Príprava na oslavy

Minulý režim rád zhmotňoval veľké idey, činy a ich pôvodcov do súsoší.

07.07.2014 22:00
debata (2)

Výročia boli okrem stavania pomníkov spojené aj so záväzkami, ktoré si dávali či museli dávať pracovné kolektívy. Na počesť výročia sa zaviazali robiť to, čo robili, vo väčšom množstve, rýchlejšie a možno i lepšie.

Vzdávať česť výročiu prácou, oslavovať ho zlepšovaním života súčasníkov má niečo do seba. Hoci sa tento typ oslavy vedel zmeniť aj na plané rečnenie a papierové výkony, vykonalo sa i mnoho dobrého. Postavili sa školy, dokončili rozostavané byty, cesty či mosty.

Uctenie si obetí za lepší zajtrajšok starostlivosťou o podmienky života súčasníkov je pre niekoho vari málo vznešené. No aké je budovanie monumentov v krajine, kde časť obyvateľov biedi viac ako kedysi a mnohí ju opúšťajú len preto, aby mohli žiť obyčajný slušný život? Oslavy blížiaceho sa 25. výročia novembra 1989 sú v tomto obzvlášť háklivé. Sloboda slova a sloboda odchádzať a vracať sa do tejto krajiny je už samozrejmá a nad fungujúcimi vecami bežne nik nerozjíma. Vo výročných dňoch je to namieste. No zúžiť November iba na slobodu by nebolo poctivé.

Ľudia očakávali viac, a nielen v obchodoch. Očakávali spravodlivejšie spravovanie verejných vecí a obsadzovanie vedúcich postov na základe schopností, nie straníckej knižky. A tiež možnosť vplývať na rozhodovanie o veciach, ktoré sa ich týkajú. To sa malo prejaviť v lepšom zdravotníctve, vzdelávaní a službách.

Mnohé je inak a horšie. Generácia tzv. Husákových detí podľa posledného sčítania opustila Slovensko v takom rozsahu, až sa zdá, že v sedemdesiatych rokoch sme tu nemali „babyboom“, ale krízu pôrodnosti. Stratili sme ich iba pre nové a lepšie príležitosti tam vonku alebo aj preto, že doma sme ich pre nich mali primálo?

Ak nie sme si istí, ako je to s odchodom desiatok tisíc mladých ľudí zo Slovenska, v prípade nezamestnaných, bezdomovcov či ľudí žijúcich v chatrčiach nie sú pochybnosti. Pre nich sa Slovensko za dvadsaťpäť rokov nestalo lepším domovom. Ani pre ďalšie státisíce rodín, ktoré sa držia nad vodou, no denne čelia neistotám a poníženiam.

Na apely, aby sa zamýšľali nad vznešenými vecami a slobodou, ktorú sme získali vďaka Novembru, majú svoju odpoveď. Sloboda je len pre tých celkom hore a dole. Pre tých, čo si užívajú naprivatizované, a pre tých, čo žijú v osadách, lebo na rozdiel od nich sa nemusia báť o prácu a ani exekútorov, lebo na dávky im štát siahnuť nemôže.

V krajine rozmáhajúceho sa hnevu je oslava Novembra neľahká záležitosť. Pre mnohých je štartom éry vytvárania nerovností. Záväzok vládnuceho Smeru spustiť od 17. novembra 2014 cestovanie pre vysokoškolských študentov a dôchodcov zadarmo a ďalšie praktické prísľuby sa preto javia ako veľmi primeraný hold výročiu.

Znepokojeným ekonómom, ktorí hovoria o rizikách týchto záväzkov pre znižovanie deficitu, hovorím jedno: treba splácať aj dlhy voči občanom. Vlády tohto štátu dlhujú občanom príliš veľa, určite viac ako bankám. Nadchádzajúce výročie je príležitosťou im aspoň čosi vrátiť.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #oslava #sviatok