Čo sa dozvieme

Našich spoluobčanov prekvapila výmena ministra školstva, pretože si počas svojho pôsobenia získal nevšednú obľubu na všetkých typoch škôl a takmer u všetkých učiteľov.

11.07.2014 22:00
debata

Vnášal do školstva čulý ruch počas celého výkonu funkcie a najmä vysoké školy si nevedia vynachváliť dlhé týždne posledného semestra venované akreditácii. O ničom inom sa dlho nehovorilo a každý, kto bol na nej nejako zainteresovaný, sa iba chytal za hlavu.

V tom možno vidieť dôkaz, že aj tentoraz ministerstvo dobehlo všetkých pedagógov i funkcionárov vysokých škôl, ba lepší dôkaz, že na to má, už skutočne nemôže poskytnúť ani dnes, ani v budúcnosti. Najmä nevšedne sofistikovanou štruktúrou všakovakých dotazníkov a hlásení, ktoré k nej boli nevyhnutné a na ktorých doslova dreli stovky pracovníkov. I renomovaní vedci nad nimi neraz stáli v nemom úžase.

Akreditačný spis tej-ktorej fakulty tak dnes už každému musí pripomínať sochu Dávida v Michelangelovom estetickom stvárnení. Teda slávnu sochu, ktorú vraj on sám videl v mramorovom bloku ešte predtým, ako doň prvý raz zaťal dlátom. Akreditačné spisy majú totiž celkom podobnú funkciu, pretože údajne iba v tejto obrovskej papierovej pyramíde sa môže školstvo črtať v celkom novom a nezabudnuteľnom tva­re.

Nevyhnutné orýpanie školstva dlátom sa malo začať už onedlho. Odchodom ministra sa to všetko môže skomplikovať, i keď by si mnohí mysleli, že viac skomplikovať sa to už nedá. Nástupom nového šéfa rezortu však treba zároveň začať tradičné iniciačné obrady, ktoré sa zakaždým akoby záhadne opakujú.

Majú spravidla štyri základné fázy. V prvej treba všetkých profesorov a docentov vyhlásiť za sprostých z domáceho i celosvetového hľadiska. Popri vrodenej demencii, ktorá sa v tomto prostredí očividne nevyhne nikomu, ich treba obviniť z nezákonného obohacovania, ku ktorému dospievajú už len tým, že učia. Z toho vyplynie, že sú celkom zbytoční a podobných škodlivých titulov aj elementov treba celú spoločnosť zbaviť.

V druhej fáze sa zistí, že aj všetci žiaci a študenti sú menejcenní nanajvýš podobným spôsobom. V tretej fáze sa zistí, že viac ako školy by spoločnosti a jej vzdelaniu pomohol mocný futbalový štadión.

Vo štvrtej sa stavia mocná vízia školstva, už plného supermanov, ktorí učia takmer bez nároku na odmenu a sú unavení z toho, ako si stále musia lietať po Nobelove ceny. Ale aj tých môže ľahko nahradiť e-learning, teda výučba chovu kôz alebo napríklad vzdelávanie kominárov pomocou internetovej korešpondencie. Možno by takých chcel aj priemysel, lebo ten absolventov obyčajných škôl už vraj vôbec nechce.

Ale potom už prichádzajú voľby a s nimi nový minister a cyklus sa nielenže môže zopakovať, ale celkom isto sa i zopakuje. A to je vlastne prvou i poslednou oporou zo strany spoločnosti, na ktorú sa každý učiteľ môže bezvýhradne spoľahnúť. Preto si mnohí kladú otázku, čo sa asi v nasledujúcich mesiacoch dozvieme nové. Či to opäť nebude niečo, čo sme doteraz vôbec nevedeli a hádam ani vedieť nechceli.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #školy #školstvo #ministerstvo školstva #akreditácia