Celá epizóda bola nebezpečná a zároveň balkánsky farbistá. Samotné tlačové vyjadrenie národnej banky je napísané síce ťarbavo, miestami však až osobným tónom a takmer detsky zlostne. Jej vedenie obviňuje hlavného akcionára KTB Cvetana Vasileva z machinácií, ktoré viedli k pádu finančného ústavu. Zároveň sa obhajuje tým, že aj keď to verejnosť možno nevie, ale bankový dozor v krajine nik nevykonáva. V roku 1997 táto povinnosť prešla na úrad viceguvernéra, ktorý sa jej vlastne, banka nevysvetľuje prečo, nevenuje.
Viacerí pozorovatelia príbeh podávajú ako súboj oligarchov. Vasilevovým rivalom je Deljan Peevski, nepopulárny poslanec, ktorý spolu s matkou kontrolujú malé hospodársko-mediálne impérium. Keď sa ho nová vláda pred rokom pokúsila vymenovať za šéfa tajnej služby, prepukli protivládne protesty, ktoré s prestávkami trvali až donedávna, keď sa vládna koalícia rozpadla. Peevski údajne po nezhodách s Vasilevom vybral veľkú časť prostriedkov z KTB. Tá už aj tak trpela vlaňajším rozhodnutím vlády diverzifikovať účty štátnych organizácií. Dovtedy mnohé svoje financie spravovali vraj cez KTB.
Po tom, čo z KTB odišiel Peevski, vznikla panika a z banky utekali vklady. Následne vraj Vasilevovi ľudia začali v rámci protiútoku rozširovať zvesti, že má padnúť Fibank, kam si presunul peniaze Peevski. Z tejto banky za jeden deň ľudia vybrali pol miliardy eur. Bulharská vláda schválila mimoriadnu pomoc bankovému sektoru a požiadala Európsku komisiu o krízovú kreditnú linku. Potom sa situácia upokojila. Prispelo k tomu aj to, že Bulhari si peniaze len presunuli do pobočiek veľkých západných bánk. V KTB a Fibank boli preto, lebo ponúkali vyššie úroky.
Celý príbeh je však stále veľmi nejasný. KTB síce spolovice ovládal Vasilev, ale 10 percent v nej má ruská štátna banka VTB a 30 percent vládny investičný fond Ománu. Špekuluje sa teda aj o vojne rozsiahlejších záujmov. Bulharská tajná služba zverejnila zmätenú správu, kde poukazuje na tajnú konšpiráciu s cieľom zničiť ekonomiku štátu. To, pravda, nie je nič nové, v Bulharsku sa aj oficiálne miesta vyjadrujú podobným konšpiratívnym jazykom ako ľudia objasňujúci si svetonázor po nákupe v zelovoci.
Krajina je, mimochodom, rajom pre priaznivcov malého štátu. Má formálne najnižšiu korporátnu daň v Európskej únii – 10 percent. Eseročka sa tu dá založiť do desiatich dní so základným kapitálom dve leva (jedno euro). Štátny dlh je druhý najnižší v EÚ. Centrálna banka drží plne fixný kurz, nemá zákonnú možnosť tvoriť menovú politiku. K tomu ako bonus podnikáte v prostredí plnom farbistých postavičiek a prekvapivých zvratov. Hospodárstvo ako telenovela.