Politický program, s ktorým predstúpil, obsahoval čosi takmer pre každého. Nemecko a rozpočtových jastrabov ubezpečil o potrebe fiškálnej disciplíny. Stredoľavý tábor si kupoval iniciatívami v sociálnej oblasti. Briti mohli nájsť útechu v dôraze na rozumnú mieru.
V istom zmysle je to prirodzené: ak by sme komisiu chceli prirovnať k „vláde EÚ“, potom ju tvorí veľká koalícia konzervatívcov a sociálnych demokratov s kritickou podporou liberálov. Nie je to však všeobecný, eklektický dokument, ktorý sa usiluje nikoho nenahnevať. Juncker prišiel s desaťbodovým programom konkrétnych sľubov a iniciatív, z ktorých viaceré sú kontroverzné. Hovorí sa v ňom aj o nerozširovaní únie v najbližších piatich rokoch, zdieľaní bremena imigrácie, či o hľadaní rovnováhy medzi voľným pohybom osôb a predchádzaní „sociálnemu dumpingu“.
Jedným z pilierov hospodárskej stratégie má byť mobilizácia dodatočných 300 miliárd eur z verejných a súkromných zdrojov na investície do dopravnej a dátovej infraštruktúry, energetiky, vývoja a výskumu. Podobné iniciatívy už Európska únia ohlasovala niekoľkokrát, úspech bude závisieť od schopnosti nájsť zdroje mimo obmedzeného spoločného rozpočtu, napríklad prostredníctvom projektových bondov.
Nový šéf komisie sa postavil za prijatie spoločného daňového základu pre firmy a za dane z finančných transakcií. Obe iniciatívy v minulosti zabrzdil nesúhlas viacerých členských štátov EÚ. Daň z finančných transakcií sa tvorí len užšou skupinou subjektov, v rámci posilnenej spolupráce a v oklieštenej podobe. Nájdenie jednotného postoja na celoeurópskej úrovni bude tvrdým orieškom aj pre majstra v hľadaní kompromisov.
Podobne to vyzerá s tretím sľubom v oblasti daní: posilnenie spolupráce krajín v boji proti daňovým únikom a podvodom. Testom pre Junckera bude napríklad schopnosť presvedčiť rodné Luxembursko, aby zmenilo doterajší postoj.
Úsilie o korekciu politického kurzu sa najviac odzrkadľuje v častiach venovaných sociálnym otázkam. V programe sa síce neobjavila žiadna z ambicióznejších myšlienok (spoločné európske poistenie v nezamestnanosti, minimálny garantovaný príjem, minimálna európska mzda), no vychádza z vyrovnanejšieho chápania „konkurencieschopnosti“ a „štrukturálnych reforiem“. Nastupujúci predseda komisie navrhuje, aby sa reformy, ktoré únia presadzuje v členských štátoch, hodnotili nielen z hľadiska rozpočtovej stability, ale aj sociálnych vplyvov.
Zámer utužiť sociálny rozmer integrácie má zatiaľ ďaleko k povojnovému „kroteniu kapitalizmu“ v západnej Európe. Juncker sa však snaží presvedčiť, že chce silnejšiu, ale súčasne i sociálne spravodlivejšiu Európu. Pre jeho „vládu veľkej koalície“ to bude tá najväčšia skúška.