Bohužiaľ, korupcia je jeden z tých zdanlivo jednoznačných javov, ktoré sú v skutočnosti veľkým ihriskom ilúzií. Čím viac sa ju snažíte „riešiť“, tým sú jej kontúry premenlivejšie. Už len pojem je často nejasný. "Prieskum ukázal, že najmenej úplatkov je v štátoch, kde je voľný trh.“ Iste, veď ak si niečo legálne kupujem, nie je to korupcia už z definície. Komplikáciou býva aj osobné vnímanie. Korupcia je pre mnohých proste to, čo robí niekto iný.
Za korupciou je mocná sociálna dynamika, ktorú treba chápať, spleť meniacich sa motivácií. Ľudia sa prispôsobujú okolnostiam. Nejeden bulvárny novinár sa kedysi dušoval, že by také čosi nikdy nerobil, podobne doktor nechcel robiť liekového dílera či spisovateľ reklamného „kreatívca“. Prostitúcia bola kedysi okrajový fenomén, dnes je zvlášť mladšími generáciami akceptovaná ako proste ďalšia odnož zábavného priemyslu.
Podobne je to s úplatkovou korupciou. Je možno poslednou šancou. Alebo príležitosťou v spoločenskom nastavení, ktoré vnímam ako nespravodlivé. Je prostriedkom k úniku. Možno sú spoločnosti, kde si vás vážia pre charakter či vedomosti. Táto je však jednoduchšia a brutálnejšia, rešpekt vyviera z moci a moc sú peniaze. V politike to má ešte ďalší rozmer osobnej dilemy. Aj tak sa vám nepodarí dosiahnuť významnú zmenu, ľudí uspokojiť. Sklamete takmer určite, ale ak sa zariadite, ostanú vám aspoň peniaze.
Bohužiaľ, sociológiu korupcie málokto poctivo skúma. Bolo by to oveľa užitočnejšie, ako produkovať metodologicky pochybné, ale mediálne vďačné rebríčky, ktoré produkujú rôzne iniciatívy so snahou prekryť triedne napätie naratívom korupcie. Navyše frázy o tom, ako korupcia uberá z hospodárskeho rastu, sa v mnohom môžu biť s faktami. Japonský či kórejský hospodársky zázrak vyrástol z politických konštelácií, ktorých jadrom bolo všetko iné, len nie transparentnosť a voľná súťaž. Alebo sa stačí pozrieť k susedom. Švajčiarsky súd odsúdil za machinácie skupinu manažérov okolo firmy Appian. Faktom však je, že tí svojimi krokmi zachránili veľkú časť domáceho priemyslu a postavili ju na nohy.
Hlavný problém je však inde. Korupcia podávaná ako „hospodárske mínus“ veľa nerieši, lebo ak ste motivovaní materiálne, v osobnej kalkulácii často to korupčné konanie proste vyjde výhodne. Podobne veľa neriešia rôzne „stransparentňovacie“ iniciatívy. Washington D.¤C. má milión pravidiel regulujúcich lobing, a pritom je to jedno z najskorumpovanejších miest sveta. Kde je vôľa, krivé cesty sa nájdu.
O korupcii by sme hovoriť mali, ale čo najviac v jej pôvodnom význame, ako o jave, ktorý odráža to latinské corruptus, niečo, čo je zlomené. Zlomené v systéme, prekážajúce na ceste k veľkým cieľom. Na to však treba nejaké mať. A to bude asi ten hlavný problém.