Na podujatie pri Trenčíne sa pravidelne nahrnie asi 30-tisíc návštevníkov a návštevníčok od tínedžerov až po ľudí „vo veku“. Po areáli sa preháňajú deti aj psy, vstupenky sú na každý ďalší ročník vypredané dlho dopredu. Pestré publikum asi vie prečo…
Pohoda už dávno nie je iba hudobnou udalosťou, ale zároveň aj miestom výmeny názorov a myšlienok. A práve sem smeruje časť kritiky. Podujatiu sa vyčíta priveľký príklon k pravicovej a konzervatívnej časti názorového spektra (čo, mimochodom, „nemusím“ ani ja). Pravda je však ako vždy niekde v strede.
Už pred rokom som písala o tom, že hoci voči festivalu existuje veľa výhrad, nedá sa mu uprieť prinajmenšom jedno všeobecne platné veľké plus. Priestor na Pohode využívajú na prezentáciu svojich postojov aj mimovládne organizácie, ktorých pohľad na fungovanie spoločnosti sa výrazne líši. Tu sa nik nad „multikulti“ nastavením podujatia nepozastavuje. Kto má záujem, prezrie si stánky Iniciatívy Inakosť, ako aj Fóra života a ide ďalej. Diskusie sa až na malé výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo, pohybujú v medziach kultúrneho dialógu.
A potom sa do debaty zamieša poslanec Národnej rady. Ľuboš Blaha zo Smeru nazýva „tvrdou kritikou spolitizovania Pohody“ napríklad i takúto svoju vetu: „Toto nepripomína Woodstock 1969, ale skôr Totenehrung 1933 v Norimbergu.“ Prečo by mal nejaký festival pripomínať iný, to neviem. Som si však istá, že prirovnať Pohodu k zjazdu nacistickej NSDAP je skutočne ďaleko za čiarou.
Ak pán poslanec festival navštívil, spojenie s nacizmom tam jednoducho nemohol vidieť. Policajné manévre z Dúhového Pride na ochranu jeho účastníkov a účastníčok by sa totiž museli presunúť i na Pohodu. To by mohol chápať aj on, na Pride bol. Nič také však nebolo treba. Tak žeby Blaha festival predsa len nenavštívil, zato o jeho publiku vie všetko? Prečo o tom píšem? Lebo presne tento druh neférovej politickej práce je alfou a omegou fungovania nášho zákonodarného zboru. Zboru, v ktorom ľudia ako Ľuboš Blaha zutekajú z dôležitého ľudskoprávneho hlasovania, ak majú prejaviť opačný názor ako ich šéf, namiesto toho, aby bránili svoje presvedčenie. Človeku až prechádza mráz po chrbte pri predstave, že ľudia bez kvalifikovaných informácií, zato s tým povinne správnym názorom riadia chod tejto krajiny a manipulujú so životmi jej obyvateľov.
Pochybujem, že poslanecký mandát oprávňuje svojho držiteľa bezdôvodne haniť ľudí – vrátane tých, ktorí dali pravdepodobne vo voľbách hlas aj jemu. Samozrejme, Pohoda je v porovnaní s témami, ktoré rieši NR SR, iba nepodstatnou záležitosťou. Otázkou za milión preto zostáva, že ak je poslanec schopný vyjadrovať sa urážlivo k niečomu „nepodstatnému“, o čom očividne aj tak veľa nevie, ako asi funguje pri posudzovaní a riešení skutočných problémov Slovenska?