Vo všeobecnosti to vyzerá tak, že tých je v každej krajine dosť a s odpadkami u nás majú spoločné práve to, že sú úplne nezaujímavé. Navyše sa nepredpokladá o turistovi, ktorý niekam vycestuje pár tisíc kilometrov a dokonca si tam prenajme obydlie, že by ako prvé začal vyhľadávať kontajnery či skládky, aby si napríklad rovno v nich zadovažoval potravu alebo dajaké milé suveníry. Skôr by sa vraj mal zaujímať o pamätihodnosti, tradície, kultúru, prípadne o domáce obyvateľstvo a priestory oddychu, ktoré mu pripravilo.
Odpad takmer všade predstavuje takpovediac zanedbateľný problém. Ale nie vždy. Podľa všetkého je už celý svet obklopený všelijakým haraburdím. Najzreteľnejšie je to vraj v kozme, lebo iba okolo Zeme je vraj už 110-tisíc kusov odpadkov väčších ako centimeter. Preto je dnes viac ako pravdepodobné, že človek, smelo vykročiac do vesmíru, sa skôr či neskôr o nejaký potkne. Na zemi je to zatiaľ o niečo bohatšie, ale sú tam aj rôzne priestory, kde sa odpadky dajú umiestniť primeraným spôsobom.
Teda mali by sa dať. V dobrej viere som na Sardínii vypochodoval aj s plným vrecom ku kontajnerom, ktoré tam boli ešte pred dvoma rokmi. No teraz som tam nenašiel nijaké. Ani inde neboli! Dva síce stáli pri samoobsluhe, ale dômyselne uzamknuté reťazou.
Nikde sa nevyskytovali ani mestské koše, kde by sa dali odpadky vhodne a spravodlivo porozdeľovať v menších dávkach. Nechávať ich v popolníku v kaviarni by bolo nápadné a nemuselo by to vyvolať priaznivý ohlas. Chodiť po meste s vrecom odpadkov však tiež celkom nezodpovedá našim predstavám o kvalitnej dovolenke. Vrece sme teda distingvovane nechali pri obchode, čo mi v danej situácii pripadalo pomerne spravodlivé, veď väčšina obalov pochádzala práve z neho.
Pýtal som sa na problém susedov, vysvitlo však, že odpadky, aspoň ako sa vyjadrili, už nie je možné odhadzovať ako v minulosti. Kŕmili sa tým totiž čajky (to je niečo podobné ako u nás medvede, ibaže to lieta a všade trúsi), čo je od minulého roku úplne neprípustné. Preto vypracovali skvelý systém – to znamenalo rozpis na celý mesiac v neznámej reči s nesmierne zložitým farebným systémom triedenia na formáte A5.
„Pozrite,“ oznámila nám víťazne suseda, „zajtra je papier!“ Nuž z papiera sme mali iba dve použité letenky a obal z nejakých napolitánok. „A kedy sú plasty?“ vyzvedal som s nádejou, lebo tých človek vyprodukuje na dovolenke asi najviac.
„Tie sú až budúcu stredu!“ V podstate to predstavovalo dosť nepriechodnú možnosť, lebo by to znamenalo priletieť na taliansky ostrov znovu. Vozili sme ich do košov na pláž, teda na miesto, kde neboli námietky. Ale na odpočívadlách povedľa ciest boli následky triedenia viditeľné: už na začiatku sezóny na každom stáli dve-tri traumatizujúce vrecia. Azda si aspoň čajky obľúbia turistov.