Tento text svojím spôsobom symbolizuje zaujímavý vývoj. Niekoľko rokov u nás vládol mier generácií. Istá časť privilegovanejších mladších ročníkov bola schopná sa relatívne bezproblémovo zamestnať. Stačilo vedieť angličtinu a ovládať Excel a nejaké miesto v nadnárodnej spoločnosti sa našlo. Tento segment trhu sa však tak či tak nasýtil a kríza vývoj urýchlila.
Zrazu je dosť mladých, ktorí by ešte pred pár rokmi vcelku suverénne očakávali stabilný kariérny postup, auto na lízing a pohodlne splácanú hypotéku. Teraz idú z jednej neistej pozície do druhej. A namrzene pozerajú na staršiu generáciu. „Väčšina z nich na rozdiel od pracujúcich nemusí riešiť ani hypotéku."
Je to trochu bezhlavé mudrovanie. Na jednej strane je pravda, že zďaleka nie všetci dôchodcovia sú v každom smere chudobní. Počas transformácie sa vynorila veľká skupina ľudí, ktorí sú síce príjmovo chudobní, no majetkovo bohatí. Dôchodca s malým príjmom žijúci v byte alebo dome v hodnote sto- či dvestotisíc eur.
Títo ľudia sami seba často vnímajú ako chudobných, pretože nie sú zvyknutí na majetkové operácie, vedia hospodáriť len s tým, čo dostanú každý mesiac do ruky. Občas sa špekuluje o riešeniach ako reverzná hypotéka, teda možnosť odpredať dom banke za pravidelné splátky z jej strany. Pri tradičnom konzervativizme a slabej finančnej gramotnosti sa však na takéto riešenia treba dívať skepticky.
Problém však je aj to, že ani zďaleka nie každý dôchodca má naozaj majetok. Ako to presne je, nevieme. Tieto veci sa trochu dajú vyčítať z niektorých prieskumov, ale systematicky sa rozloženiu majetku venuje málokto. V každom prípade, snažiť sa plošne brať ľuďom dôchodky, ktoré v pomere k HDP naozaj nie sú vysoké, je zúfalé.
Zaujímavý je skôr druhý aspekt „vzbury mladých“. Dnes počuť od mladých, aj pravicovo orientovaných, ľudí požiadavky na zabezpečenie nájomného bývania či škôlok. Tým, že sa rozplynula chiméra, ako si každý bude môcť okrem hypotéky zaplatiť aj opatrovateľku či manželku na materskej, sa ľudia pozerajú aj po iných riešeniach.
A vidia, že vo väčšine kontinentálnej Európy dobre fungujú schémy nájomného bývania. To v Rakúsku, Nemecku, Belgicku a inde pomáha stláčať ceny bytov, obmedzuje moc bánk a hlavne umožňuje väčšiu mobilitu pracovnej sily. Presťahovanie z jedného nájmu do druhého je jednoduchšie, ako prehadzovať hypotéky.
Alebo si uvedomia, akou ohromnou pomocou je mať hustú sieť škôlok. Je to aj jedna z ďalších veľkých Meravého tém v jeho textoch. Dnes pravicu menej ťahajú ľudia, ktorí prišli k majetku počas transformácie, ale žijú z bežných príjmov, a tak sa začína aspoň aká-taká diskusia o užitočných sociálnych nástrojoch. A to je dobrá správa.