Keď naša susedka začne chodiť niekoľkokrát denne s rapkáčom po záhrade, viem, že je to tu, že dozrieva hrozno.
Kedysi sa ľudia v čase oberačiek najviac báli zlodejov. Za čias, keď v našom meste býval slávny Ľudovít Štúr, mohol náhodný pocestný vojsť do viníc a nazbierať si hrozna do čapice. Dnes sa už čiapky, baretky ani "rádiovky” nenosia.
Modranská kapela Bukasový masív má pesničku, v ktorej sa spieva: „Obrali mi iršaj večer pri mesáci…“ Dnes ani zlodeji nemajú šancu.
Nepriateľmi sú múčnatka a peronospóra. S tými si však vinohradníci poradia. Nie nadarmo máme v meste tri obchody s postrekmi a inou záhradkárskou chémiou. Mimochodom, vedeli ste, že Európska únia väčšinu z nich zakázala s tým, že sú škodlivé a namiesto nich vám v obchode ponúknu všelijaké bio a ekoprípravky, smradľavé ako šľak a slabé, že by ste mali vlastne postrekovať stále? Napokon hrozno s Božou a vinohradníckou pomocou predsa len dozreje, je leto a svieti slnko, bobule sa nalievajú, vinohradník vyčkáva, no a vtedy sa to začne! Osy, srnky a napokon škorce.
Moja babička dávala do vinohradu octové fľaše so sladkou vodou, v ktorej tie osy topila. Skúste však obvešať celý modranský chotár, skúste vyhnať srnky!
Zvláštnu pozornosť si zaslúžia škorce. Najskôr priletia dva, tri, obzrú si miesto. Potom odletia, akoby šli zavolať kolegov (možno aj idú) a o chvíľu sa na vinicu valí obrovský čierny mrak. Zosadne, obed alebo večera trvajú zopár minút, mračno sa zodvihne a máte pooberané.
Niektorí vinohradníci naťahujú na vinice siete. Dobre, lebo nebárs. Škorce vedia, ako sa cez sieť dostať, aj ako sa dostať z nej. Možno ich na chvíľu zdržíte.
Niektorí vinohradníci chodia svoje vinice pred škorcami strážiť: vezmú proviant, nejaké delobuchy a keď sa čierne rozštebotané mračno priblíži, búchajú ostošesť. Je to všetko na jed aj do plaču. Pripomína mi to rozprávku Boženy Němcovej o krásnej Berone. Kráľ nemohol ochutnať jablká zo svojej jablone, vždy mu ich ktosi obral. Kráľoviči strážili, dvaja neúspešne, najmladší prichytil Beronu so svojou družinou. Napokon sa s ňou oženil.
Čo so škorcami? Nemám vinicu ani čapicu, jesenné vyčíňanie škorcov, rapkanie, strieľanie a iné dômyselné vynálezy robotných vinohradníkov vnímam ako hru kto z koho. Palce držím majiteľom viníc, no zavše aj tým operencom.
"Pozrite sa, vtáctvo nebeské, neseje ani nežne…“ Ide september, a keby sa vám zdalo, že ste dlho nevideli škorca, určite išiel do Modry na oberačky.
Čabanu a malagu už zjedli osy a voňavý, ešte nie celkom zrelý iršaj sa už oberá, kým ho nevyzobú škorce. Naša susedka chodí s dreveným rapkáčom po záhrade, o dva domy ďalej sa gazda prechádza, tlieska a vykrikuje. Dozrieva hrozno a je tu pekne.