Ukazuje sa to aj v súvislosti so situáciou na Ukrajine, v Rusku, no nemenej aj v Burkine Faso. V podstate každý obyvateľ Slovenska už čakal, aby sa aspoň u niektorých politikoch odhalila ich pravá politická tvár, ktorá vedie Slovensko do záhuby.
Pod pojmom Slovensko sa v tomto prípade – istotne iba výnimočne – myslí celá naša vlasť. A práve do tejto situácie takpovediac vpadli rozhodné slová, ktoré prebúdzajú každého skutočného vlastenca. Vlastenca, ktorý demokraciu nie je schopný ľahostajne prehliadať.
„Robert Fico opäť preukázal, že sa správa ako ruský agent a plní úlohu záškodníka v rámci EÚ, keď rozbíja jej spoločnú politiku zameranú na ochranu demokracie a potláčanie agresie," povedal predseda poslaneckého klubu SDKÚ Ľudovít Kaník. To dosiaľ nik nevedel. Až teraz možno vidieť, ako sa z pomerne úspešného politika, akým Fico napriek všetkému ešte stále je, môže rýchlo stať „agent imperializmu“.
Na rozdiel od neho mal Kaník až do tohto štátnického vyhlásenia akési prechodné obdobie, v ktorom však nezaháľal. Naopak, významne napomohol Stredoslovákom takrečeno sprístupniť Mariana Kotlebu. Vďaka Kaníkovej bdelosti a ostražitosti už teraz môže vidieť každý, že nejaký návrh rokovaní zúčastnených strán je „sabotáž“.
Všetkých tiež poteší, že v tomto statočnom boji nie je sám, lebo ho hneď podporil aj novopečený europoslanec Richard Sulík. Sú to skoro jediní dvaja ľudia, ktorí doteraz dokázali obhájiť príjmy našich dôchodcov a invalidov. Napríklad aj voči nepredstieranej pomoci agresívnemu Grécku, ktorú vraj dobrá Európska únia onehdy presadzovala.
Veď jeden z nich napomohol v tejto situácii Bruselu aj tým, že povalil Radičovej vládu, i keď iba úplnou náhodou až vtedy, keď sa k EÚ začala po pár neúrodných rokoch akosi znovu prikláňať. Kým doteraz sme sa mohli z pravicových kruhov dozvedieť iba to, že „Robert Fico je ako Viktor Orbán“, pričom z predkladaných analýz nik nevedel celkom presne, či má ísť viac o urážku, alebo o kompliment, dnes už je to, najmä vďaka po polstoročí opäť používaným spoľahlivým a múdrym výrazom, oveľa jasnejšie.
Ak by sme sa v tejto situácii spýtali, kto je tu „buržoázny nacionalista“, „triedny nepriateľ“ alebo rovno „voš napitá robotníckou krvou“, vieme sa hneď orientovať jednoznačnejšie, hoci občas treba na politickej mape prehadzovať Východ a Západ. Jediné, na čo sa netreba pýtať, je, čím budeme v zime kúriť. Ale to je dnes nepodstatné.
Jedinou šancou pre všetkých spoluobčanov v tejto zúfalej situácii bude, že Fico a Smer bez odkladov demokraticky odovzdajú moc Andrejovi Kiskovi a Radoslavovi Procházkovi, ktorí našu spoločnosť konečne uvedú do poriadku aj s jej zahraničnou orientáciou a vnútornými záujmami. A že strany SDKÚ, SaS, Sieť a iné po voľbách nezostanú tak akosi bokom, ako sa to u nich v poslednom čase stáva, obrazne povedané, zvykom.