No aj dnes sa nájdu presvedčení, že sa dá odstrihnúť od toho, čo nechceme, a zaviazať sa k niečomu lepšiemu. Príležitosťou je nový školský rok, nová rodina, nové komunálne voľby, nový stavebný zákon…
Nový návrh zákona o územnom plánovaní a výstavbe, ktorý je v pripomienkovom konaní, asi neprispeje k symbolickému obráteniu listu. Nový začiatok určite neprinesie tým, ktorým chýba samostatné bývanie alebo istota, že ich príbytok nezarovná so zemou buldozér. Zákon od všetkých obcí vyžaduje územné a zastavovacie plány (aj keď pre tie menšie v pomerne veľkorysom časovom horizonte) a stanovuje jasné procedúry a podmienky ich tvorby a úprav. To je pokrok.
Medzi povinnosťami orgánov územného plánovania však chýba sledovanie aktuálnych bytových potrieb obyvateľstva a prognózovanie budúcich potrieb. Takáto povinnosť sa neustanovuje ani v zákone o obecnom zriadení. Obec má síce obstarávať a schvaľovať programy rozvoja bývania a spolupôsobiť pri vytváraní vhodných podmienok na bývanie v obci, no nie je zaviazaná stavať tieto programy na (solídnej) analýze potrieb. A to je pre nebývajúcich problém.
Zákon nemusí upravovať každú maličkosť. No ak stavebný zákon podrobne upravuje podmienky odstraňovania nelegálnych stavieb, nemal by podobne jasne upravovať aj napĺňanie práva na bývanie? Najmä ak fyzický deficit bytov je u nás jeden z najvyšších v Európe?
Ak upravuje aj veci ako výhľad na architektonické monumenty či zabezpečenie peňazí na umeleckú výzdobu verejných budov, nemal by pre novú bytovú výstavbu vyžadovať princíp rôznorodosti? Princíp rôznorodosti či sociálny mix sa uplatňuje vo viacerých európskych štátoch. Investor je tam povinný vyčleniť aj v luxusnom komplexe určitý podiel bytov pre sociálne slabých a zdravotne znevýhodnených. Princíp je dôležitou protiváhou separačných a segregačných tendencií v bývaní a v neposlednom rade aj v myslení ľudí.
Nový stavebný zákon však neobsahuje desegregačnú misiu. Na potreby osôb, ktoré žijú v chudobe a zlých bytových podmienkach, myslí tak, že obciam s koncentráciami marginalizovaných obyvateľov ukladá „vymedziť obytné územie pre tieto skupiny“. To môže znamenať ich ďalšie priestorové oddelenie od ostatných občanov a pokračujúce odstrčenie na okraj obce, čiže marginalizáciu.
Podmienky na likvidáciu nelegálnych stavieb sú prísne. Nového stavebného zákona sa však zjavne nebojí Maroš Kuffa zo Žakoviec. Vo svojom centre poskytuje bývanie odstrčeným a ak treba rozšíriť kapacity, pristavuje aj bez stavebných plánov a povolení. Priznáva to s úsmevom aj pred televíznymi kamerami.
Možno verí v súdnosť vykonávateľov zákona. Alebo počíta, že buldozéry zastaví zlé svedomie tých, ktorých povinnosti berie Kuffa na svoje plecia.
Tiež si myslím, že to bude tak a že sa za legalizáciu tamojších stavieb hádam prihovorí celý ZMOS a sociálna kuratela. A všetci tí, čo ľuďom odloženým v Žakovciach okrem šušťania papiera nevedia a nechcú nič poskytnúť.