Strach z jeho zmeškania zase prispel k vnútropolitickej zmene v roku 1998. Čo však s krajinami, ktoré sa do únie dostanú, no potom si to s tou liberálnou demokraciou trochu rozmyslia?
Vyhlásenia maďarského premiéra o neliberálnom štáte postavenom na národných princípoch zdvihli pár obŕv. Hoci je dnes Maďarsko najviditeľnejším a najčastejšie spomínaným, nie je jediným prípadom členského štátu, ktorého vláda sa stavia k princípom, na ktorých EÚ údajne stojí, trochu váhavo. Ešte pred Orbánovými mediálnymi zákonmi či útokom na nezávislosť súdnictva tu boli masové deportácie rumunských a bulharských Rómov z Francúzska v lete 2010 či snahy o obmedzenie práva na zhromažďovanie alebo na štrajk v ďalších krajinách.
Ak ide o členský štát, EÚ má obmedzené nástroje ochrany svojich základných hodnôt. Ultimatívnou možnosťou je suspendovanie niektorých práv vyplývajúcich z členstva, napríklad hlasovacieho v Európskej rade. Použitie tohto nástroja je však zdĺhavé a môže sa ľahko zablokovať. Rozhodnutie o tom, že krajina vážne a trvalo porušuje hodnoty únie, musí byť jednomyseľné. A to zväčša znamená „nikdy“.
Debaty o efektívnejších a lepšie rozčlenených nástrojoch prebiehajú už pár rokov. V marci 2013 vyzvali štyri krajiny Európsku komisiu, aby vytvorila mechanizmus na ochranu základných hodnôt a práv občanov EÚ. Po diskusiách o tom, čo je možné v rámci existujúcich zmlúv a na čo treba zmluvný základ zmeniť, prišiel Brusel v marci tohto roka s Iniciatívou pre právny štát. Komisia by mohla v troch štádiách upozorniť na porušovanie pravidiel, navrhnúť nápravu a monitorovať jej implementovanie. Podobne ako pri Porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície, ktorý začala komisia vydávať, mechanizmus sa dá vytvoriť bez zmeny zmlúv. To znamená pomerne rýchlo. Podmienkou je, samozrejme, dostatočná vôľa členských štátov.
Na základné práva a princípy právneho štátu sa môžeme pozerať dvojako. Pre niektorých sú len nadstavbou jednotného trhu, spoločného hospodárskeho priestoru, ktoré tvoria jadro európskej integrácie. Ich ochrana na európskej úrovni je iba vecou vôle členských krajín.
Koniec koncov pokiaľ sa nesiaha na vlastnícke práva, trhu to môže byť jedno. Možno ich však vidieť aj ako nevyhnutný základ európskej spolupráce. Najmä dnes, keď diskutujeme o budovaní politickej únie. Efektívne nástroje v tejto oblasti potrebuje EÚ o to viac, že tak ako nie je Maďarsko jediným, neostane ani posledným príkladom nedemokratických tendencií. Hospodárska a sociálna kríza a najmä spôsob, akým sa ju únia rozhodla riešiť, znižuje vo viacerých krajinách legitimitu politického mainstreamu. Krátkodobo populárne, no neliberálne „riešenia“ sa môžu ukázať ako priveľké lákadlo.