Pre niektorých je spravodlivosť to, ak nemusia doplácať na iných. Pre druhých to bez prerozdelenia zdrojov nejde, lebo v spravodlivej spoločnosti slabší nie sú odstrčení na okraj a ľudia s nedostatočnými zdrojmi majú sústavne otvorené dvere. Spoločenská spravodlivosť nechýba ani v slovníku Európskej únie.
Oproti ekonomickým debatám o rozpočtovej stabilite a úsporách znie v posledných rokoch len ako šepot, ktorý verejnosť neregistruje.
Správa Bertelsmannovej nadácie Index spoločenskej spravodlivosti sa pokúša vyjasniť a zjednotiť spoločenskú debatu. Spoločenskú spravodlivosť predstavuje ako merateľný výkon spoločnosti v šiestich oblastiach od predchádzania chudobe, cez prístup k vzdelávaniu, po vyváženú starostlivosť o všetky generácie, vrátane tej ešte nenarodenej, ktorý spája cieľ zabezpečiť možnosť čo najširších vrstiev obyvateľstva slobodne rozhodovať o svojom živote a využívaní príležitosti, ktoré prináša hospodársky rast.
Slovensko sa v rebríčku spravodlivosti nachádza v poslednej tretine. Z tvrdých faktov sa nevyhovoríme. Vysoká dojčenská úmrtnosť (dvakrát vyššia ako v Česku), nízke verejné výdavky na predškolskú výchovu (trikrát nižšie ako v Dánsku merané ako podiel na HDP) či osudový vplyv rodinného zázemia na školské výsledky žiaka. Vysoká dlhodobá nezamestnanosť. A mohli by sme pokračovať ďalšími dôkazmi nedostatočnej spoločenskej spravodlivosti.
Miera spoločenskej spravodlivosti súvisí s prosperitou krajiny. Krajiny s podobným podielom HDP na obyvateľa však nie sú rovnako spravodlivé. Slovensko je oveľa menej spravodlivé ako Česko, Slovinsko či Estónsko. Írsko je oveľa menej spravodlivé ako Dánsko.
Tajomstvo spravodlivosti je podľa Správy v schopnosti pretlmočiť spoločenské bohatstvo prostredníctvom verejných politík až do konkrétnych životných podmienok obyvateľov. Hoci správa pripúšťa, že spoločenskú spravodlivosť môže presadzovať len silný štát s kompetenciami, a nie štát vykázaný do úlohy nočného strážnika, slovo prerozdeľovanie sa v nej objavuje len párkrát. Okrem škrtov verejných výdavkov, primátu rozpočtovej stability a priaznivej verejnej mienky nespomína iné príčiny nerovnakých možností investovať do vytvárania príležitostí pre všetkých.
Nedozvieme sa, že Švédsko, Fínsko a Dánsko, ktoré sú najvyššie v presadzovaní spoločenskej spravodlivosti, prerozdeľujú najväčší podiel hrubého národného dôchodku a že málo spravodlivé krajiny sotva poslúchnu výzvy investovať do ľudí, ak prerozdeľujú len menšiu časť hrubého domáceho produktu a veľkú časť zdrojov musia dať na splácanie záväzkov.
A nič tam nie je ani o tom, ako dnešné zlyhávanie spoločenskej spravodlivosti a prázdne vrecká časti štátov, vrátane Slovenska, súvisia s ich niekdajšou poslušnosťou voči propagovanej ekonomickej privatizácii a znižovaniu daní. Analytické ostrie nadácie financovanej zo ziskov súkromnej spoločnosti nemieri vždy presne.