Dnes nejde o to, že nejaký chalan spozoruje nejakú sympatickú bytosť, krúži okolo nej ako lačný sokol okolo zajačika, a pokiaľ sa v tomto období nestihne skutočne dobre pohádať s potenciálnymi svokrovcami, tak si ju aj vezme. Tým je jeho i jej osud navždy spečatený a nie je čo riešiť.
To, čo manželstvu bráni v súčasnosti, je vraj obrovský nedostatok príslušných zákonov. Je to pomerne zvláštne, lebo ľudia na manželstvo oddávna mali nanajvýš rozumné názory.
Pamätám si, ako som pred pár desiatkami rokov zašiel na národný výbor a pýtal som sa vrátnika, kde sa tam vlastne manželstvo vybavuje. Bol to postarší, nesmierne múdry muž. Vzal ma šetrne za lakeť, odtiahol ma kúsok stranou a takmer nezištne mi ponúkol: „Viete čo? Dajte mi päťdesiat korún a ja vás odhovorím!“
Pochopiteľne som na svoju vtedajšiu lakomosť kruto doplatil. Lenže vtedy ešte bolo manželstvo v podstate tradičným a zaujímavým spôsobom riešenia vzťahov medzi dvoma ľuďmi, čo sa o niečo také zaujímali. Doba však pokročila, s dneškom to nemá nič spoločné.
Pokiaľ som to správne pochopil, v otázke manželstva sklamal aj náš súčasný pán prezident. Nikdy by som si nedovolil miešať sa mu do súkromia, lenže tu išlo, podľa všetkého, o to, že v nejakých komplikáciách manželstva akoby obišiel štyristotisícovú petíciu istotne ženatých mužov a vydatých žien, ktorí chceli mať dokonalé a správne manželstvo potvrdené referendom.
Také manželstvo by aj podľa mňa bolo istotne pevnejšie a nepochybne by v ňom bolo aj viac lásky, ba bolo by i väčšou oporou celej spoločnosti, než to môžeme v posledných týždňoch pozorovať okolo seba.
Lenže tento pôvodne iba regionálny problém už presiahol naše hranice. Dočítal som sa, že ruskí pravoslávni kňazi vyzývajú Američanov, aby im vrátili Aljašku, lebo ich sloboda je vraj ohrozená homosexuálmi.
Neviem to posúdiť. Stretol som sa iba s dvoma ortodoxnými kňazmi v Grécku. Aj som s nimi hovoril, lebo vedeli po anglicky. Jeden vôbec nevyzeral ohrozený, druhý dosť áno. Pritom som sa ich iba pýtal na cestu.
Bolo mi jasné, že tento globálny problém môže vyriešiť iba forézny politológ. Našiel som ho opäť na lavičke pri trhovisku na Miletičovej. Bojoval o omrvinky zo svojej žemle, ktoré mu z lavičky zákerne zobali holuby, napriek jeho protestom. Pritom si prevrátil a rozbil fľašku s pivom. Na črepiny hľadel s hlbokým pohnutím. Rovnako osudovo ako posledný cisár Romulus Augustus na trosky rímskeho impéria.
„Čo najviac škodí manželstvu?“ spýtal som sa ho rovno. Ani sa nemusel sústrediť: „Rozvod! Treba zakázať rozvody a hneď bude viac manželstiev. Keď niekto vstúpi do manželstva, mal by si to odtrpieť až do konca! Zaslúži si to!“ Zaujímavý názor.
„A čo si myslíte o manželstvách homosexuálov?“
Vôbec neváhal: „Pre nich to isté! Tiež až do konca! Aby sa nevyvyšovali!“ Nevraživo zazeral na holuby: „Viete, vzťahy medzi ľuďmi by boli také krásne, keby do nich nevstupovala príroda!“