Jedným z nich je znížiť do roku 2020 o pätinu počet obyvateľov Európy, ktorí žijú v chudobe alebo sociálnom vylúčení. A pretože chudoby je dnes viac ako v čase prijímania stratégie, revízia cieľa sa priam ponúka.
Pred niekoľkými dňami sa o tom diskutovalo v Bruseli. Európska komisia pozvala zástupcov mimovládnych organizácií obhajujúcich záujmy chudobných ľudí, akademikov, vládnych úradníkov, poslancov, ministrov aj prezidentov.
Tlačová správa uhládza kontroverzie. Z prejavu maltskej prezidentky Louisy Coleiro Precovej sa do nej nedostalo nič o tom, že chudoba je hlboko zakorenená v spoločenskej nespravodlivosti a prispieva k nej neoliberálna politika a využívanie predsudkov obyvateľstva a obviňovanie tých najbiednejších, v prípade jej krajiny migrantov.
Necituje ani odchádzajúceho predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa, ktorý vo videopozdrave uznal, že chudoba vzrástla, no považuje za politickú chybu znižovať ambície v tejto oblasti. A už vôbec neuvádza jeho pomlčanie o spoluzodpovednosti za nárast biedy, hoci podľa mnohých je dôsledkom úsporných opatrení vyžadovaných jeho komisiou.
V tlačovej správe nie je zmienka ani o kapitalizme. Ten švédsky ľavicový sociológ Goran Therborn označil za jednu z inštitúcií, ktoré vytvárajú a udržiavajú hranice prístupu ľudí k šanciam na plnohodnotný život, a tým zodpovedajú za dnešnú chudobu. A neobjavila sa v nej ani informácia o analýze rozdvojenia Európy z pohľadu investovania do budúcnosti, ktoré môže byť účinným liekom proti dedeniu chudoby. Francúzsky ekonóm Bruno Palier ňou ukázal, ako sa podľa výdavkov na vedu, žiaka a predškolskú výchovu Európa rozdeľuje na zodpovednejšie jadro a perifériu štátov, ktoré sa dostatočne nestarajú o budúcnosť.
Na konferencii odzneli úvahy o nových indikátoroch, ktoré budú v sociálnych výdavkoch rozlišovať sociálne investície (napr. index výdavkov na predškolskú výchovu), a o potrebe doplniť nimi bežné ukazovatele rastu. To naznačuje, že sociálny cieľ Európy 2020 revíziu podstúpi. Belgický expert Frank Vandenbroucke je dokonca presvedčený, že odstúpenie od nesplniteľného cieľa je nevyhnutné pre zachovanie (zvyšku) dôvery ľudí vo verejné politiky.
Na zachovanie dôvery však revízia cieľa nestačí. Naopak, mohli by k nej prispieť reálne prejavy spoločenskej zodpovednosti za celoživotnú starostlivosť o ľudský kapitál. Jej potrebu na podujatí zdôrazňovali mnohí. Lenže to sa už krútime v kruhu.
Zvýšenie sociálnych výdavkov a investovanie do ľudského kapitálu tiež vyžaduje súhlas verejnosti. Opretý o porozumenie, že investovanie do nepopulárnych chudobných je investovanie do lepšej budúcnosti pre všetkých. Tento súhlas sa možno podarí získať na Malte, kde prezidentka vie brániť chudobných pred obviňovaním z nezodpovednosti. Na Slovensku sa však roky žongluje s obrazom neprispôsobivých občanov. S verejnou podporou sociálneho investovania to u nás bude škrípať.