Hľadá sa Juraj

Keď sa v Bratislave povie PKO, Starý most, Predstaničné námestie, Podhradie, Cvernovka, Tabačka, Železná studnička, Kollárovo či Šafárikovo námestie, Kráľova hora, a najnovšie park pri Justičnom paláci, nemusíte byť ani „bláznivá“ aktivistka, aby sa vám vybavovali nie konkrétne miesta či romantické zákutia hlavného mesta, ale skôr kauzy, ktoré sa s nimi spájajú.

22.10.2014 22:00
debata

Aby nebola nuda, priebežne niektorý z príbehov likvidácie kedysi svojského a príjemného mesta ožíva. V dnešných dňoch sa opäť hovorí o PKO. Padlo ďalšie súdne rozhodnutie. „Treba tú hnilú starú búdu zbúrať!“ „Ach, miesto mojej stužkovej, prvého rande na čaji o piatej a nejednej prehýrenej noci na ,džezákoch‘, to predsa nemôžu len tak zničiť!“ „A čo Janko Alexy, ktorý zachránil Bratislavský hrad a z PKO odniesli práve jeho sklenené umelecké vitráže? Aj on bol len bláznivý aktivista?“

Viete si predstaviť Slovensko bez ikonického Bratislavského hradu? Bez Janka Alexyho a niekoľkých ďalších pre zachovanie Hradu zapálených „šialencov“, ktorých diela si vysoko ceníme, by sa na hradnom kopci dnes pravdepodobne týčila len hromada nesentimentálne úžitkových budov. Takých, aké stoja na nábreží Dunaja pod Hradom, a ďalšie sú v poradí.

Niet pochýb. Všetky tieto hlasy vrátane názorov odborníkov architektov či pamiatkarov sú legitímne. Stále ešte žijeme v krajine, kde je možné si povedať – hoci aj pekne od pľúc – čo si o spravovaní vecí verejných myslíme. A tu už prichádzame k meritu veci. Povedať si môžeme, otázka je, či niekto z kompetentných počúva.

Verejnosť v čase prvej „búracej“ vlny bola takmer jednoznačne za zachovanie PKO. Napriek tomu jeden (zopakujem ešte raz, jeden!) človek, vtedajší „otec“ mesta Andrej Ďurkovský (KDH) rozhodol, že Bratislava vlastný priestor na kultúru nepotrebuje. Že J&T sa hodí viac. Zbúraný.

Či za konaním primátora (primátorov?) stála vydierateľnosť, túžba po peniazoch, neschopnosť postaviť sa developerovi alebo všetko dohromady, isté je, že mesto bez preukázateľného súhlasu zastupiteľstva prišlo o svojho druhu jediné miesto, kde mohli ľudia za prijateľných podmienok tráviť svoj voľný čas.

A hoci názor súdu by mal byť nedotknuteľný, Slovensko na svoje súdnictvo príliš hrdé nie je. Aktuálny názor sudkyne, ktorá si myslí, že „že aj keď samotné objekty kultúrneho stánku radní súkromníkovi nepredali, schválením predaja pozemkov zároveň vyjadrili vôľu, aby ich odstránil na úkor novej výstavby,“ zapadá svojou zmätenosťou presne do tejto nedôveryhodnej schémy.

Tu nejde iba o to, čo si jednotlivci myslia o zachovaní PKO. Ide najmä o neprehľadný a pravdepodobne nezákonný postup pri schvaľovaní zmlúv (a množstva dodatkov) o predaji pozemkov pod PKO a búracom povolení. Nezrozumiteľný názor súdu iba zdôraznil, že žijeme v štáte, kde nitky mocných bábkohercov sú vždy tie pevnejšie. A verejný záujem či transparentné narábanie s verejným majetkom? Slová, slová, slová. Bratislava by už súrne potrebovala Juraja, ktorý sa nezľakne žiadneho draka. Aby sa nestratila úplne.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #PKO #súdny spor