Tri zo štyroch otázok plánovaného „rodinného“ referenda o štátom posvätenej diskriminácii niektorých rodín a práva detí na náboženstvom nezaťažené vzdelávanie sú v poriadku. Referendum má otvorené dvere. Napriek tomu je úbohá Aliancia za rodinu smutná. Ústavný súd jej totiž prenechal len trojobal. Rezeň – v podobe možnosti preventívneho zákazu registrovaných partnerstiev – zjedol sám.
Prvé moje myšlienky po tejto správe sa (aj napriek rezňu) opäť vrátili k nutkaniu odísť z tejto krajiny. Nechať za sebou všetku tú nepochopiteľnú zlobu. Ale to by sa „im“ hodilo. Žiadne také! Ostanem doma – všetkým pripomínať, že na Slovensku nežijú iba fanatickí bieli farizeji.
Koľko ľudí by asi potešilo, keby som odchodom do zahraničia zišla z očí, zišla z mysle. Tých istých, ktorí by tak radi paušálne rozhodovali o tom, kto podľa ich náboženských predstáv môže v navonok sekulárnom štáte žiť v oficiálnom zväzku a kto nie. A kto môže či nemôže vychovávať dieťa. Zvláštne, že toto paušalizovanie je späté so sexuálnou orientáciou.
Takže povedzme si to na rovinu. Heterosexuálni jedinci, ktorí by si radi adoptovali dieťa, sú vlastne diskriminovaní. Na nich nielenže žiadne referendum nepamätá, oni dokonca musia pred adopciou dokazovať, že budú dobrými rodičmi. A to sú niektorí ešte prieberčiví. Keď dieťa, tak iba biele zdravé bábätko. Preto ten rok i viac čakania „voľných“ detí na ocka a mamu v domove, pán Chromík.
Možnosť, že by sa adopčné konanie o potenciálnych rodičovských kvalitách týkalo všetkých – nezávisle od ich sexuálnej orientácie – ešte asi nikomu nenapadla. A pritom je to také jednoduché riešenie! Alebo žeby podľa vzoru menej stredovekých krajín aj napadla a práve o to ide? Preventívny zákaz lepší ako milujúci teplí rodičia? Mimochodom, predstavujem si tie adopčné dotazníky a v nich kolónku homo – hetero, nehodiace sa škrtnite. To by si Európska únia vychutnala!
Takže raz, dva, nádych, výdych. Čo vlastne Ústavný súd považuje za ústavné a čo už nie? Súdne rozhodnutie nás ubezpečuje, že je v poriadku hromadné rozhodovanie o tom, že manželstvo (zabudnime teraz na jeho „kvality“) je výsada iba dvojice muž – žena. Túto diskrimináciu už poznáme z Ústavy! Niečo nové?
Áno. Jedna bezmenná masa môže podľa súdu paušálne zakázať adopcie inej bezmennej mase. To sme si už objasnili vyššie. A tiež je, zdá sa, úplne v poriadku, aby dav rodičov a detí určoval, čo bude obsahom štátneho vzdelávania. Integrály, traste sa, deti vás neznášajú, nabudúce odpíšu vás!
A nakoniec, aby sme nezabudli! Ten rezeň! Referendoví nadšenci nebudú môcť rozhodnúť o tom, aby, povedané jazykom súdu, „žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú priznané iba manželstvu“. V preklade to znamená, že registrovaným partnerstvám, hoci zatiaľ veľmi nedokonalým, nestojí nič v ceste, vážený pán premiér.