Pramálo volebnej šťavy

Téma katastrofálnej neúčasti občanov na eurovoľbách už pôsobí aktuálne asi ako lanský sneh.

30.10.2014 22:00
debata (1)

Najbližšie nás to bude trápiť o necelých päť rokov. Krátke obzretie sa však oplatí. Najmä vo svetle výsledkov najnovšieho eurobarometra.

Zverejnená povolebná štúdia hodnotí výsledky tohtoročných eurovolieb z hľadiska motivácií ísť či nejsť voliť, postoja k inštitúciám, miery informovanosti a pod. Časť z nich nie je prekvapujúca. Európsku úniu ľudia vnímajú stále kritickejšie, postoje sa zhoršili najmä v krajinách zasiahnutých krízou. Dôvera v Európsky parlament poklesla najviac v Grécku, Španielsku a Taliansku.

Ďalšie čísla môžu pôsobiť viac prekvapujúco. Predovšetkým vo svetle rozšírenej predstavy (súdiac podľa komunikačnej politiky EÚ), že európska integrácia je obdobou pracieho prášku, ktorý treba „predávať“ občanom sofistikovanou a nákladnou reklamnou kampaňou. Pritom demokracia funguje podľa pravidiel súťaží krásy, a tak sa inštitúcie musia usilovať najmä o to, aby ich vnímali pozitívne.

Po prvé, ochota voliča investovať čas a energiu do volieb sa neodvíja od akejsi informovanosti. Napriek tomu, že účasť na eurovoľbách opäť poklesla, dve tretiny respondentov v prieskume uviedli, že si na predvolebnú kampaň spomínajú. Trochu komplikovanejšie to bolo s kvalitou informácií.

Vo väčšine európskych štátov narástol počet ľudí, ktorým dala kampaň všetky potrebné informácie na to, aby si vybrali, koho voliť. V niektorých dokonca výrazne (Bulharsko, Litva, Británia). Najvypuklejším prípadom z opačného konca je Slovensko (pokles o 13 % oproti roku 2009). Vysvetľovať volebnú neúčasť nedostatočnou informovanosťou je nezmyslom. Rozhodujúce sú informácie, na základe ktorých si volič dokáže vybrať.

Tým sa dostávame k druhej otázke – motivácii voliť. Najčastejšie uvádzanými dôvodmi neúčasti bol nedostatok dôvery v politiku ako takú či všeobecná nespokojnosť s politikou, nezáujem o ňu, či presvedčenie, že účasť na voľbách aj tak nič nezmení. Otázky informovanosti, kampane, pro- či protieurópskeho postoja boli sekundárne. Naopak, medzi dôvodmi účasti hrali prím pocity občianskej povinnosti, principiálnej participácie na všetkých voľbách či úsilie podporiť konkrétnu politickú stranu.

Teda nízka účasť na voľbách do europarlamentu súvisí s krízou dôvery v reprezentatívnu demokraciu ako takú. K tomu sa vo viacerých krajinách pridalo, že sa kandidáti nesnažili ani len predstierať, že ponúkajú nejakú politickú alternatívu. Ich predvolebná komunikácia bola iba variáciou na nezmyselné „chcem zastupovať všetkých“.

Dúfajme, že keď začne o niekoľko rokov európskych politikov znovu trápiť, či sa budú občania unúvať k volebným schránkam, tento prieskum oprášia. Možno si uvedomia, že keď Thomas Jefferson hovoril o občasnej potrebe zalievať strom slobody, nemal na mysli desiatky miliónov eur minuté na infokampane. Za výživnejšiu považoval „krv vlastencov a tyranov“. Nik nechce, aby pred voľbami tiekla krv. No viac šťavy – skutočného boja o to, ako má Európa vyzerať, by neškodilo.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #eurovoľby