Škandál rozpútalo ďalšie odhalenie Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov. V spolupráci s viacerými svetovými médiami tentoraz zverejnilo 343 rozhodnutí vydaných luxemburskými autoritami v rokoch 2002 až 2010, ktoré umožnili medzinárodným korporáciám minimalizovať daňové povinnosti.
Mechanizmus funguje jednoducho: firma chce napríklad minimalizovať daň zo zisku. Najme si medzinárodnú účtovnú spoločnosť (vo všetkých uniknutých dokumentoch to bola PricewaterhouseCoopers), ktorá pre ňu navrhne daňový plán. Teda veľmi komplikovanú schému platieb a transferov medzi pobočkami a dcérskymi spoločnosťami, ktorá využíva rozdiely v daňových pravidlách rôznych krajín na čo najväčšie zníženie zdaňovaného základu. Reťazec sa končí niekde v luxemburskej pobočke spoločnosti.
Tento plán potom účtovníci z PwC či inej podobnej firmy predložia luxemburským daňovým úradom. V drvivej väčšine prípadov je schválený a firma dostane daňové rozhodnutie, potvrdenie, že plán môže zrealizovať. Hoci má Luxembursko oficiálne 29-percentnú daň zo zisku, vďaka radikálnemu zníženiu daňového základu sa efektívna miera zdanenia pohybuje v jednociferných číslach, v mnohých prípadoch aj okolo jedného percenta.
Víťazi a porazení sú v tejto hre zrejmí. Firma „ušetrí“ veľkú časť zisku (môže ísť o miliardy eur), čo poteší najmä jej akcionárov a manažment. Luxembursko získava dodatočné daňové príjmy a pár tisícok dobre platených pracovných miest pre konzultantov, právnikov, účtovníkov a podobne.
Na druhom konci sú krajiny, ktoré daňové príjmy strácajú. Presnú sumu ťažko odhadnúť, nie všetky uniknuté dokumenty obsahovali konkrétne čísla. Ale jeden príklad za všetky: z 36,7 milióna eur ziskov, ktoré americká firma Coach Inc. previedla v roku 2012 cez Luxembursko, zaplatila daň 250-tisíc eur. Miera zdanenia: asi 0,7 percenta.
Juncker dnes už ako predseda Európskej komisie vyhlasuje, že chce bojovať proti agresívnym daňovým praktikám. Ako luxemburský premiér a minister financií mal však výrazný podiel na vytvorení systému, ktorý ich umožňoval. Netreba tiež zabúdať, že Luxembursko bolo aj pod jeho vedením jedným zo štátov, ktoré na úrovni EÚ blokovali iniciatívy za zvýšenie transparentnosti a efektívnejšiu daňovú spoluprácu.
Samozrejme, „veľká koalícia“ v EÚ Junckera na jeho poste podrží. Ale môžeme to vidieť aj z lepšej stránky: nový šéf komisie určite dobre pozná diery, ktoré firmám umožňujú vyhýbať sa plateniu daní. Teraz to môže použiť na tej správnej strane a pomôcť vytvoriť taký systém európskej daňovej harmonizácie a spolupráce, ktorý agresívne daňové praktiky maximálne sťaží. Zo súčasného stavu totiž ťažia najmä nadnárodné spoločnosti a veľmi bohatí jednotlivci. Obeťou je väčšina občanov EÚ.