Každý by si mohol pomyslieť, že pritom sledujem iba svoje osobné záujmy, teda Štúrovu ulicu v Bratislave, no práve z nej si vzali príklad už aj celkom iné ulice, takže toto podozrenie je neopodstatnené.
Nepríjemnou stránkou nejakej zásadnej zmeny je fakt, že so sebou prináša vždy aj nejaké iné zmeny, ktoré by nikto ani veľmi nechcel. Napríklad náhle a nepremyslené zvýšenie platov učiteľov na nejakú slušnú úroveň by mohlo odrazu oddrapiť taký kus budúceho futbalového štadióna, že by do tohto priestoru nik rozumný potom nešiel hrať ani minigolf. Mládež by sa nemala kde mlátiť, sedela by pri počítačoch, stala by sa nerevolučne apatickou.
Zmena vo financovaní Slovenskej akadémie vied poskytuje spoľahlivú záruku, že o pár rokov o tejto inštitúcii už nebudeme ani chyrovať. Teda na jednej strane sa už vedci nebudú trápiť so svojimi hlúpymi výpočtami, no zároveň sa do verejného priestoru vypustí pár užitočných účtovníkov, ktorí národnému hospodárstvu zaraz pomôžu na iných frontoch.
Dôsledným prístupom k zmenám postupne zistíme, že jediné zmeny, ktoré sú ako-tak únosné, sú tie v politickom živote krajiny. Napríklad pri poslednom pokuse o zmenu nemocničného prístroja za podobný, no predsa len fungujúci, nemocnica nemá prístroj, Národná rada Slovenskej republiky predsedu, SDKÚ poslanecký klub…
Nepodplatiteľní intelektuálni žurnalisti z nedávno predaného mienkotvorného denníka preto vidia budúcnosť demokracie u nás iba v jej bezprostrednej premene na príťažlivý a populárny Majdan. Na čelo pravicových strán sa – istotne práve na základe tohto povzbudenia – derie neskrotný poslanec Alojz Hlina, ktorý má s touto formou demokracie nepochybne najviac skúseností.
Prvý v parlamentnej diskusii namietal tak vášnivo, až pritom kolegovi, poslancovi za Smer, roztrhal nohavice. Svoj spôsob diskusie však už pred vyše rokom dôstojne obhájil: „Ja som ho nenapadol. Keby som ho napadol, tak leží na áre a Martvoň nie je moja výkonová trieda.“ Na námestí, ako vidno, spontánne na svoju stranu strháva Daniela Lipšica z Nova, no aj Richarda Sulíka z SaS, Igora Matoviča z OĽaNO a iných. Nemožno pritom prehliadať ani čoraz osamelejšieho šéfa SDKÚ Pavla Freša, ktorý už všade chodí iba s poslancom Ľudovítom Kaníkom.
Nuž darmo je, Hlina sa politickým vodcom pravice stáva oprávnene. Intelektualizmus sa už dnes nenosí. V susednej republike sa o tom presvedčil prezident Miloš Zeman, ktorý sa pokúsil azda rovno z ruštiny preložiť názov vynikajúcej ruskej populárnej punkovej skupiny Pussy Riot. Prekladu vraj chýba taká noblesa, akú má iný prekladateľ, ktorého vraj v Česku všetci ľudovo volajú „Kchárl“.