„Celý svet si dnes pripomína Svetový deň boja proti AIDS. Jeho ústredným motívom je zvyšovanie informovanosti a ostražitosti v súvislosti s vírusom HIV a ochorením AIDS.“ Áno, presne o to ide. Po štandardnom vstupe do témy sme si vypočuli štatistiky, dozvedeli sme sa, kde sa vírus šíri najviac a že sa mu u nás, našťastie, príliš nedarí, nazreli sme do nemocníc tretieho sveta… Stále všetko v rámci normy bežnej správy.
Od dobrovoľníkov Červeného kríža sme sa ešte dozvedeli o vzdelávaní najmä mladých ľudí. Jeden z dobrovoľníkov tiež definoval zásadný informačný problém: „S témou je spojených mnoho mýtov, ktoré sa snažíme vyvracať.“ Výborne. Udržať príspevok v tejto rovine úplne stačilo. Ale nie.
V závere redaktorka zrejme aktivovala stroj času, pretože sme sa – pokiaľ ide o obsah správy – odrazu ocitli v prvej polovici 90. rokov minulého storočia. Celú svoju prácu k téme tak zahodila do smetí a spolu so svojím „odborníkom“ potvrdila, ako veľmi je pravdivé informovanie a odmýtizovanie problematiky HIV/AIDS potrebné. Za zamyslenie stojí aj samotný výber lekára, ktorého meno ani relevancia k téme sa v titulkoch neobjavili.
Čo teda na konci šotu odznelo, že mi stálo za to mu venovať „svoj štvrtok“? Redaktorka uviedla záverečný vstup lekára slovami: „V skutočnosti sú iba tri spôsoby, ako sa vírusom môžeme nakaziť.“ A neznámy hrdina lekárskeho stavu „citlivo“ a „vedecky“ pokračoval: „Rizikový sex, samozrejme, nejakí tí homosexuáli, intravenózni narkomani.“
Takže už máme jasno. Homosexuáli a narkomani sú „spôsob“ prenosu vírusu. Nejde teda o rizikové správanie ľudí v ich pohlavnom živote a pri manipulácii s injekciami. Nejde tu o možný prenos v zdravotníckych zariadeniach. Nejde ani o pravdivé informácie. Iba sa tu podporujú mýty o nezodpovedných homosexuáloch, veď referendum je na spadnutie.
Doktora, ktorý na svojom blogu o sebe píše, že je „obvoďák, všeobecný praktik, pechota medicíny, pešiak“, internetová komunita ľahko identifikovala a zasadila ho do prostredia nemocnice spadajúcej pod katolícku cirkev. Náhoda?
Aby som uviedla veci na pravú mieru. Nájsť relevantné informácie o skutočných spôsoboch šírenia vírusu HIV mi trvalo asi 30 sekúnd. Výsledok? „V praxi dochádza k štyrom spôsobom prenosu: pohlavným stykom, požičiavaním injekčných striekačiek alebo ihiel a ďalších predmetov, pri krvných transfúziách a injekčnom podávaní krvných derivátov a z infikovanej matky na plod.“
Informácie som čerpala z webovej stránky Hivpomoc.sk rovnomenného občianskeho združenia. Jeho krédo by mohlo byť aj krédom médií: „Venovať svoj čas ľuďom a šíriť osvetu, pretože každý ľudský život stojí za záchranu. Každý človek si zaslúži úctu a uznanie.“