Jedným z neuralgických bodov je mechanizmus urovnávania sporov medzi investormi a štátom. Vďaka nemu by mohli zahraniční investori žalovať na špeciálnych arbitrážnych súdoch štáty a žiadať kompenzáciu za kroky, ktoré negatívne ovplyvnili ich biznis.
Americkí predstavitelia niekoľkokrát upozornili, že si bez toho dohodu nevedia predstaviť. V Európe však rastie odpor nielen verejnosti, ale aj viacerých krajín. Francúzsky štátny tajomník pre zahraničný obchod Matthias Fekl v nedávnom prejave pred Senátom povedal, že Francúzsko nechce, aby bol mechanizmus súčasťou TTIP. Proti sú aj nemeckí sociálni demokrati, koaličný partner Angely Merkelovej.
Európska komisia, ktorá rokovania vedie, však stále mechanizmus podporuje. Má poskytnúť zahraničným investorom vyššiu právnu ochranu a byť výhodnejší než rôznorodé úpravy, ktoré existujú v bilaterálnych zmluvách medzi USA a členskými štátmi EÚ. V prvom rade, "vyššia právna ochrana investorov“ nemusí byť sama osebe pozitívnym vývojom. Respektíve, ako pre koho.
Záujem štátu (a jeho občanov), ktorý sa rozhodne vo verejnom záujme obmedziť mieru zisku alebo inak regulovať podnikanie v niektorej z oblastí služieb, sa môže výrazne líšiť od záujmu investora, ktorý potom žiada kompenzáciu za zmarenie očakávaného zisku. Slovensko vie o tom svoje.
Očividne si to uvedomuje aj komisia. Aj preto asi hlavný vyjednávač generálneho riaditeľstva pre obchod Leopoldo Rubinacci potreboval zdôrazniť, že "právne útoky na štáty sú veľmi zriedkavé a môžu nastať iba za veľmi špecifických okolností“.
Až také zriedkavé však nie sú. Prinajmenšom podľa správy, ktorú vo štvrtok vydala medzinárodná organizácia Priatelia Zeme. Na základe dostupných dát o prípadoch sporov medzi členskými štátmi EÚ a investormi od roku 1994 prichádza k záveru, že vlády takto doteraz prišli o minimálne 3,5 miliardy eur. Zo 127 identifikovaných prípadov sa organizácii podarilo zistiť výšku požadovanej kompenzácie len v 62 prípadoch. A presnú vyplatenú sumu iba v 14 z nich. Do úvahy treba brať aj nepriame efekty, no tie sú ťažko kvantifikovateľné. Koľkokrát zabránila vládam konať vo verejnom záujme obava z arbitrážneho konania?
Obhajcovia mechanizmu často pripomínajú, že ho už aj tak obsahujú iné existujúce dohody (vrátane slovenskej dohody s USA). To však nič nemení na podstate kritiky: systém arbitrážnych urovnávaní sporov medzi štátom a investorom je nedemokratický, diskriminačný voči verejnému záujmu a naklonený v prospech investorov. V situácii, keď sa bavíme o obchode a investíciách medzi krajinami, ktoré sa považujú za "demokratické“ a vyznávajúce "trhový mechanizmus“, je aj nepotrebný.
Ako konštatuje správa Priateľov Zeme, TTIP ohrozuje schopnosť národných a lokálnych autorít regulovať vo verejnom záujme a je neakceptovateľným a zbytočným útokom na demokraciu.