Deštrukcia právneho štátu nastáva vtedy, ak je väčšina v spoločnosti presvedčená, že nefunguje vymožiteľnosť práva, pretože niektoré skupiny obyvateľstva sa k majetku dostanú tak, že ignorujú základnú úctu k majetku štátu alebo iných vlastníkov hodnôt.
Spoločnosť prestáva riadne fungovať vtedy, keď sa krádež stáva bežnou súčasťou života v krajine a mierou úspechu vystaveného na obdiv verejnosti je iba to, či jednotlivci, firmy, alebo iné subjekty rýchlo nadobudnutý majetok dokážu ubrániť a udržať bez toho, aby proti nim niekto vyvodil zodpovednosť a potrestal ich.
Dôvera občanov v slovenskú justíciu je na bode mrazu. Našťastie pozitívne zmeny k lepšiemu sú už na ceste a nové či novo pripravované zákony dávajú istú šancu na optimizmus.
V ľudskom správaní môžeme rozlíšiť dva modely morálky. Prvým je morálka ašpirácie, kde u jednotlivca prevažuje presvedčenie, že chce byť dobrý a čestný. Druhým modelom je morálka nárokov, ktoré voči nám vznášajú inštitúcie a osoby s ktorými prichádzame do styku. Ak sa správame určitým obvyklým spôsobom len preto, že to považujeme za správne a uznania hodné len preto, aby sme splnili spoločenské nároky na nás kladené, má nad nami prevahu predovšetkým represívny faktor.
Krajiny v ktorých má prevahu vnútorné presvedčenie jednotlivca, sú tie, kde politik odchádza z funkcie nielen z dôvodu porušenia zákona, ale už pre morálny prehrešok. V takýchto krajinách sa môžeme stretnúť s tým, že ľudia nielenže nekradnú, ale sa o svoj majetok ani neboja a nemusia ho príliš strážiť. Ľudia v spoločnosti založenej na prevahe morálky ašpirácie sa zaujímajú o svoje okolie a majetok iných bez toho, aby získali pre seba nejaký benefit alebo privilégiá. U nás je takýto postoj skôr výnimkou typickou len pre dobrovoľníkov či nadšencov z občianskych združení a neziskových organizácií.
Nekradnúť a nepodvádzať iba preto, že je to spojené predovšetkým so strachom z odhalenia a potrestania, svedčí o spoločenskom úpadku morálky založenej na svedomí.
Skutočnosť, či v krajine prevláda morálka nároku, alebo ašpirácie, vidno už na prvý pohľad pri návšteve miest a obcí. Tam, kde prevládajú mreže, vysoké múry okolo domov, množstvo bezpečnostných kamier či väčšia prítomnosť pracovníkov bezpečnostných služieb, ide o preferenciu morálky nároku. Aj v tomto prípade si treba spomenúť, čo by na dobré mravy v spoločenskom živote povedal antický mysliteľ z čias Rímskej ríše Horátius: „Ó, občania, najskôr si musíme nahrabať veľa peňazí, až po nich príde cnosť.“ Z toho možno usúdiť, že sme už naozaj vo fáze, keď sa ľady spoločenského vývoja pohnú k lepšej budúcnosti odmietajúcej pravidlo čo nie je zakázané, je dovolené. Tak ako to uvádzajú diela o etike a morálke.