Tieto nové mladé organizmy v predvianočnej atmosfére upútajú každého. Vyžadujú si mimoriadnu pozornosť a starostlivosť. Keď človek vidí ich veľké očká a v nich presvedčenie, že práve ony prinesú pokoj, poriadok, sociálnu spravodlivosť, mier a priateľstvo, ba že odstránia korupciu, sociálne roztvorené nožnice, meškanie vlakov a pohyblivých schodov, neubráni sa dojatiu.
Majú však na to? Každý si kladie túto politickú otázku. A každému je jasné, že úplne zadarmo to nebude. Ale spoločnosť musí kráčať dopredu, bez ohľadu na to kam. Najdôležitejšie je začať, potom sa to nejako rozuzlí. Bez myšlienok to však nejde, lebo dobré myšlienky majú iba dobrí ľudia. Najlepší sú istotne na bratislavskom trhovisku na Miletičovej ulici, pretože prirodzene žijú v medzinárodnom prostredí.
„Ako očakávate Vianoce, tešíte sa na darčeky?“ pýtam sa postaršej ženy.
„Áno, teším!“ odpovedá a z kútika oka si utiera slzu. „To, čo sa mi podarilo ušetriť na ponožkách, určite venujem na Slovenskú akadémiu vied. Politici jej chcú zobrať, tak prečo by som im aj ja niečo nevenovala?“
Ide vskutku o dojímavý prípad nevšednej občianskej statočnosti. Hľadím, ako sa vzďaľuje v skromnom ošumelom plášti v ústrety vedeckému výskumu a novým poznatkom. Verím, že aj doma jej poďakujú. Lebo z úspechov slovenskej vedy sa tešia všetci. Okrem ministerstva školstva, prirodzene. To sa, skôr naopak, v spolupráci s ministerstvom vnútra usiluje to poznanie zredukovať, aby nebolo ekonomicky náročné.
Môže nám to pripadať ako trochu nevšedná záľuba, ale vedcov je oveľa ľahšie redukovať než úradníkov. Je ich menej a dotkne sa to menšej časti spoločnosti. Úradníkov internetové stránky, z ktorých spoločnosť získava svoju poznávaciu silu, nikdy nemôžu nahradiť. Okrem toho úradníci si na seba zarobia, prepustení vedci oveľa ťažšie. Ale nuž, ak si zarobia, tak nech trebárs aj sú!
Problém vedomostnej spoločnosti sa tak, aspoň na Miletičovej, teda na rozdiel od oboch ministerstiev, ktoré ho majú na starosti, už vyriešil. Treba len doladiť korupciu. Korupcia sa najlepšie odstraňuje na námestí pomocou demonštrácií. Teda aspoň určitá časť poslancov, no aj iných osobností, nás o tom presviedča v poslednom čase pomerne často. Nik z nich už nepočíta s demokratickými voľbami: „Robert Fico zrejme zabudol, že cintoríny sú plné nenahraditeľných ľudí!“
Takéto myšlienky treba brať vážne. Najmä od politika, ktorý už dokázal povaliť aj vlastnú vládu a verejne sa zaviazal, že po ňom vo vesmíre nezostane iba írečito nazvaný „hlasný produkt črevnej plynatosti“.
Vo vesmíre o to ani tak nejde. Skôr ide o to, aby nezostal u nás na námestí. Teda nielen produkt, ale aj politik. Z takto uhynutých gigantických ideí by potom totiž už nebol veľký choseň.