Či už nám tieto nepochybne potrebné a dobré kroky „podsúva“ EÚ, alebo OSN, nie je dôležité. Podstatné je, že sa pod tieto zásadné dokumenty podpisuje Slovenská republika. To znamená, že sú pre ňu záväzkom. S tým, že to najpodstatnejšie v týchto témach je ešte len pred nami – a verte či nie, februárové referendum to nie je. V tejto chvíli je hodné potlesku, že inštitucionálne postoje SR k ľudským právam idú – prinajmenšom na papieri – dobrým smerom, hoci je stále čo doháňať.
Voči Celoštátnej stratégii rodovej rovnosti a Akčnému plánu rodovej rovnosti na roky 2014 až 2019 sa podľa očakávania vymedzili zástupcovia Aliancie za rodinu. Podobne aj voči Celoštátnej stratégii ochrany a podpory ľudských práv v SR. Bola to takpovediac ich hlavná náplň práce roka 2014, ktorú spolu s poslancami za „obyčajných katolíkov“ vykonávali s najlepším vedomím a svedomím (sic!). Aj za cenu toho, že v mene svojej „svätej“ vojny proti modernému svetu sem-tam klamú, lebo veď účel údajne svätí prostriedky.
Samotný text návrhu stratégie sa konkrétne o právach LGBTI ľudí, ktoré považuje Aliancia za hlavný kameň úrazu dokumentu a prežitia slovenského národa všeobecne, zmieňuje iba raz. A to v časti, kde sa hovorí o potrebe akčného plánu pre túto oblasť v budúcnosti. To, že sa stratégia venuje najmä ostatným znevýhodneným ľuďom, nehrá rolu. Dôležitejšie je vyliať z vaničky s vodou aj dieťa ako dieťa samotné. Aké príznačné.
Už sám „konzervatívny“ prístup k týmto dokumentom, v duchu ktorého sa za osobitne nebezpečné považuje vzdelávanie k ľudským právam, je nepochopiteľný. Našťastie, na tento názor je už neskoro. Hovoríme o nich a učíme sa o nich celé desaťročia práve preto, aby sa nezopakovali hrôzostrašné dôvody, pre ktoré po druhej svetovej vojne ľudské práva dostali svoje meno a medzinárodných verejných ochrancov. Ľudia často hovoria o šťastných číslach. Mne osobne ruleta nesedí, mám radšej možnosť voľby. Pre mňa sú šťastné písmená s obsahom, ktorý si sama vyberiem. Písmeno P ako priateľstvo, podpora, práca (a peniaze), príležitosť, pravda, pomoc, predstavivosť, pochopenie…
Pre mňa sú všetky stratégie nasmerované k podpore ľudských práv synonymom mojich šťastných pé. Na rozdiel od „aliančných“ predstáv o slovenskom svete so mnou totiž počítajú – aj ako s občiankou, aj ako s človekom. A ak nepatríte k menšine bielych mladších, ešte zdravých heterosexuálnych a bohatých mužov, ktorí hýbu svetom, sú obe najnovšie stratégie a ich životaschopnosť v skutočnom svete tou pravou šálkou čaju aj pre vás. Hoci o to dnes možno ešte nestojíte.