Najnovšia politická kríza v Grécku určite nie je nečakaná. Funkčné obdobie prezidenta sa končí. Volí ho parlament. Ak sa mu to nepodarí na tri pokusy, musí byť rozpustený. Keďže krehká vládna koalícia nemá dostatočnú väčšinu, pravdepodobnosť neúspechu je pomerne vysoká. V nasledujúcich parlamentných voľbách má najväčšiu šancu zvíťaziť Syriza. Táto alternatíva roztriasla eurozóne kolená už v parlamentných voľbách v roku 2012.
Zdá sa teda, že jedinou otázkou zostáva, prečo premiér Antonis Samaras krízu urýchlil a voľby zvolal o dva mesiace skôr. Možno pochopil, že jeho vláda to už lepšie mať nebude. Možno chcel pritlačiť na veriteľov, s ktorými rokuje o dobiehajúcom programe pôžičiek a jeho prípadnom predĺžení. Možno chce prinútiť menšie strany a nezaradených poslancov, aby deklarovali, na čej strane stoja. A možno cíti šancu na obnovenie mandátu.
Prvé kolo voľby hlavy štátu prebehlo v stredu. Bolo mapovaním terénu. Bývalý eurokomisár Stavros Dimas dostal 155 hlasov z potrebných 180. Dvadsaťdva hlasov môžu priniesť malé strany – Demokratická ľavica a konzervatívny blok Nezávislí Gréci. Prípadne niektorí nezaradení poslanci. Hoci sa väčšina z nich stavia rétoricky proti „politike škrtov diktovanej z Berlína“, nie je ich podpora vládnemu kandidátovi nemožná.
Ani druhý pokus, 23. decembra, ešte zrejme nevyjde. Podporu totiž treba patrične vydražiť, vládu trochu povydierať. Rozhodujúca chvíľa príde na konci roka, 29. decembra. Vtedy si možno viacerí poslanci spomenú, že znovuzvolenie nemajú zďaleka isté. Niektorí možno úprimne uveria, že už stačí len trochu vydržať. Udržať situáciu rok-dva pod kontrolou a „zodpovedná politika“ prinesie ovocie. Grécko sa vráti na finančné trhy, ekonomika sa oživí, životný štandard zdvihne, vášne opadnú… Metafora o topiacom sa a slamke sa priam natíska.
Čo ak nebude dosť hlasov? Predpokladajme, že nakoniec budú parlamentné voľby. Vyhrá ich Syriza a tá bude zostavovať vládu. Prinajmenšom od úspechu v májových eurovoľbách sa na to pripravuje. Vytvára si kontakty v zahraničí, vysvetľuje, buduje imidž. Predseda strany Aleksis Tsipras na čele Grécka nie je zďaleka pohromou, ako tvrdia medzinárodní veritelia, na čele s Jeanom-Claudeom Junckerom.
Program Syrizy obsahuje dva dôležité body – požiadavku na reštrukturalizáciu dlhu a verejné investície do spravodlivého rastu. Grécky verejný dlh je neudržateľne vysoký a bude ho treba reštrukturalizovať. To vedia aj partneri v EÚ. Ekonomicky to dáva zmysel – zníženie dlhu Grécko stabilizuje. Technicky je to jednoduchšie než „haircut“ v roku 2013. Dlh je najmä v rukách verejných veriteľov. Prípadný rozruch na finančných trhoch dokáže Európska centrálna banka upokojiť spustením programu nákupu dlhopisov.
Jediný problém je teda politický. Po všetkom, čo sa povravelo na adresu Grékov, sa európskym predstaviteľom nechce ísť do obrany „odpustenia gréckeho dlhu“. Svoj odpor však budú musieť pravdepodobne prekonať. S Tsiprasom v kresle premiéra, či nie. Vieru, že Grécko vyrieši dlh hospodárskym rastom, už nemožno prirovnať ani k spomínanej slamke.