Vianoce, Kračún, Saturnálie… Iné kabáty, tá istá potreba. Obdobie zimného slnovratu ľudia oslavovali odpradávna. Úzkosť najdlhších nocí bolo odjakživa treba plašiť svetlom a bujarým veselím dávať temným mocnostiam správu, že z nich nemáme strach.
Pôvod vianočných osláv sa stráca v dávnej minulosti strachu. Aj cirkev priznáva pohanský pôvod Vianoc, ktorým dala vo štvrtom storočí oficiálny zmysel. Lebo boj proti obľúbeným sviatkom nebolo a nie je rozumné viesť.
Vo vzácnych historických chvíľach sa však zásady uprednostnia pred kalkuláciou. Tak to bolo aj v 17. storočí, keď sa prísne sekty puritánov a kvakerov vzopreli kresťansko-pohanskej tradícii a zakázali vianočné veselie. Veď Biblia mlčí o mesiaci a dni, v ktorom sa nad Betlehemom zjavila hviezda. Anglický parlament v roku 1644 vydal nariadenie, že Vianoce majú byť dňami pôstu a pokánia. Vojsko dozeralo, aby kostoly zostali zatvorené a v obchodoch sa nepredávalo.
Puritánske potláčanie vianočných osláv, nestriedmeho veselia a záhaľky bol krátkou epizódou. Puritánom sa ani v Novom svete nepodarilo nadlho ustrážiť Vianoce pred ľahtikársky štedrým oslavovaním a spájaním družnosti s hýrivým kupovaním darčekov a obdarovávaním.
Po tom, čo sa Vianoc zmocnil obchod a z kupovania darčekov sa stala os, okolo ktorej sa vraj krúti láska, priateľstvo a vzájomnosť, sa puritánske úsilie o návrat Vianoc ako tichého rozjímania a vďačnosti za život stalo cestou, ktorú možno pestovať len v prísnej izolácii od ostatného sveta.
Puritáni museli prehrať. Ich duchovnú výzvu je ťažké prijať. Moralizovanie nad preplnenými nákupnými košíkmi chudobných a nad neuváženými spotrebnými pôžičkami pramálo uznáva potreby života. Lebo blyšťavé a rozmarné Vianoce potrebujú najmä tí, čo majú vo všedných dňoch málo hojnosti, svetla a bezstarostnosti.
Svidnícke šičky potrebujú Vianoce, aby aspoň na pár dní zabudli na nízke mzdy, nevyplatené náhrady a studenú halu, v ktorej musia drieť za smiešny plat. Zorka s mamou a súrodencami zabudnú počas Vianoc, ktoré vďaka sociálnemu mestu Viedeň oslávia v štvorizbovom byte, že vo vlasti sú bezdomovcami.
Vianoce osladia čas aj tým, čo majú príjem z práce cez agentúrne sprostredkovanie. Jas a hojnosť im aspoň nakrátko ukolíšu myšlienky. Zabudnú na to, že pán prezident im nepodpísaním novely Zákonníka práce namiesto dôstojnejšieho zaobchádzania a lepšej ochrany prichystal do nového roku iba pokračovanie starej otročiny a neistoty.
Rozjímanie bolí. Aspoň raz do roka máme právo odplašiť bolesť a strach. Počas Vianoc treba svietiť, žiariť a iskriť tak, aby sme videli štedré stoly a radostné tváre a obrazovky. To ostatné musí obklopovať tma taká tmavá, aby sa nedali tušiť ani obrysy besov, ktoré kvária naše životy.
Na Vianoce sa musíme všetci tešiť a byť slepí od šťastia, aby sme aspoň krátko nevideli poníženie, ktoré mnohých ľudí na Slovensku čaká hneď za dverami. Ak im táto krajina nejaké dvere vôbec dožičila.