Napríklad pri nákupe drahších lekárskych prístrojov, ktoré bežný človek ani tak veľmi nepotrebuje. Pokiaľ nie je chorý, prirodzene.
Zmeny sa tentoraz netýkajú liekov, ktorých tiež nikdy nie je nazvyš. Ide o zmysluplné premenovanie lekárov. Je vraj veľmi progresívne, pretože po tejto zmene ani samotní lekári netušia, ako by sa mali v novom, teda v tom pozmenenom, tvare vlastne volať. To robí celé slovenské zdravotníctvo ešte zaujímavejším, ako doteraz bolo.
Vstupuje doň opäť čosi tajomné a ezoterické, z čoho dýcha skvelá budúcnosť, ktorá je vraj natoľko pravou budúcnosťou, až je prvýkrát v histórii medicíny úplne oddelená od minulosti. Môže sa zdať, že takto sa na históriu v princípe vôbec nazerať nedá, no ukazuje sa, že to, čo nedokáže ani dobrý tím skúsených filológov a lekárov, môže hravo zvládnuť ministerstvo zdravotníctva úplne samo.
Lenže tým fakticky dosiahlo, že zblížilo lekárov a laikov pacientov v miere, akú sme dosiaľ nepoznali. Pacienti, ktorí na doktorov zväčša iba hromžili a ani im neprišlo na um počúvať ich rady, sa im teraz naozaj usilujú pomôcť. Sami vyslovujú v tomto smere početné návrhy, ktoré, odhliadnuc od toho, že silne zanedbávajú poeticko-literárnu stránku potenciálnych nových názvov, hneď siahajú najmä k určitým špecializovaným disciplínam lekárstva. Tie potom v ich podaní vôbec nie sú slušné, aj keď sa zdanlivo spontánne, a pritom podstatne, týkajú predovšetkým predmetov sexuológie, urológie a gynekológie.
Ide, pochopiteľne, o veľmi citlivú oblasť, ktorá môže mať aj silný spoločensko-politický presah. Na ten nedávno doplatil prezident susedného štátu, keď spontánne preložil názov ruskej rockovo-punkovej skupiny Pussy Riot do hovorovej češtiny. Hoci vlastne každý, kto povie Pussy Riot, povie, hádam nevdojak, v podstate to isté, čo v dobrej viere povedal český prezident po česky.
V zdravotníctve je však želateľnejšie, aby si názvy ponechali také to popanštené latinské zázemie a aby sa lekári od jednoduchých navrhovateľov aspoň v tomto smere i naďalej odlišovali. Hoci im v tom vraj ministerstvo priveľký priestor neposkytuje.
Toto zblíženie lekárov a pacientov však môže mať aj tienistú stránku a v skutočnosti ich od seba v praktickom živote skôr vzďaľovať.
Keď akútne trpiaci napríklad narazí v zdravotnom stredisku na šestnásť neznámych názvov na šestnástich dverách, potom nezriedka bude môcť už iba potvrdiť evolučný prirodzený výber Charlesa Darwina, podľa ktorého prežijú iba najprispôsobivejší jedinci. Od nich potom ministerstvo môže prebrať tzv. Darwinovu cenu, čo sa zatiaľ udeľovala iba jednotlivcom, ktorí „pomôžu procesu evolúcie demonštráciou svojej neschopnosti“. Teda fatálne hlúpymi činmi.
Môžeme sa utešiť tým, že to treba dotiahnuť do konca roku 2015, teda že zatiaľ sa nič zlé nestalo. Ale čo sa stalo dobré?