Páni svojho času

Každá hodina nášho času má svoju hodnotu. Čas využitý na vykonávanie práce by sme mohli stráviť aj iným spôsobom. Alternatívne rozhodnutie, ako naložíme so svojím časom, je síce oficiálne našou vecou, ale často musíme konať želateľným spôsobom pod vplyvom svojho prostredia alebo osôb priamo či nepriamo na nás naviazaných či od nás závislých. Každá vybraná možnosť má svoje náklady v hodnote premárnených príležitostí.

05.01.2015 15:00
debata (4)

Začiatok roka je pritom ideálny čas na to, aby sme si vybrali to, čo chceme v tomto roku preferovať alebo, naopak, čoho sa vzdať, aby sme dosiahli niečo iné. Tým je ovplyvnené každé naše rozhodnutie. Samozrejme, je ťažké dopredu vedieť, či sme si vybrali racionálne, alebo nie.

Ľudia môžu byť bohatí alebo slávni, ale aj tak nikdy nemajú dostatok času, aby stihli všetko, čo si zaumienili. Tomuto hovoríme koncept nákladov obetovanej príležitosti, ktorý prvýkrát opísal rakúsky ekonóm Friedrich von Wieser v roku 1889, ktorý sa preslávil tiež názormi o vplyve presnej kalkulácie cien na ekonomickú efektivitu. Celý život však nemôžeme stráviť chladnou kalkuláciou toho, či by sme čas nemali tráviť niekde inde a príjemnejšie či pohodlnejšie ako zodpovedá realite. Napriek tomu je však každý z nás nútený zvažovať plusy a mínusy buď vo svojom súkromnom živote, v práci, alebo podnikaní, či vo vláde. Výsledky našich rozhodnutí sa vždy ukážu až neskôr, keď už zvyčajne náprava nie je bezbolestná alebo finančne nenáročná.

Ako príklad nákladov obetovanej príležitosti na inštitucionálnej úrovni môžeme uviesť Českú republiku a Veľkú Britániu. Oba prípady sú z rokov 1998 – 1999, keď sa tamojšie centrálne banky rozhodli predať podstatnú časť zlatých rezerv pri cene asi tristo dolárov za uncu s tým, že získané peniaze investujú do štátnych dlhopisov s relatívne dobrým úrokom. Keď zlato o necelú dekádu stúplo na štvornásobok ceny, za ktorú predali svoj žltý poklad, bolo už neskoro lamentovať, o koľko prišli obe krajiny svojím nerozvážnym rozhodnutím. Toto nám teda jasne dokazuje, že hlavným nebezpečenstvom nákladov obetovanej príležitosti je v zásade subjektívne presvedčenie, že to, čo nemáme, je lepšie ako to, čo máme.

Každý z nás pozná výrok, že čas sú peniaze. Bohatí ľudia v niektorých prípadoch aspoň teoreticky môžu mať viac času ako tí s tenšou peňaženkou, pretože si za svoje peniaze kupujú čas iných ľudí. Tí im poskytujú rôzne služby či práce, ktoré im šetria čas na niečo iné. Pritom človek s bežným príjmom by takéto činnosti z čisto racionálnych dôvodov vykonával pre seba a svoju rodinu sám. Nad zmysluplnosťou využitia svojho mimopracovného času dnes môžeme rozhodovať v oveľa širšom priestore ako v minulosti. Pokiaľ nám to zdravotný stav a finančná situácia umožňuje, je voľba alternatívneho riešenia v našej kompetencii.

Pre rok 2015 si preto treba zaželať hlavne dobré zdravie a úsudok, aby sme nemuseli zbytočne smútiť nad svojimi rozhodnutiami či premárnenými príležitosťami, ktoré by nám priniesli lepšie finančné, morálne či iné ocenenie našej námahy a času, ktoré sme na ich realizáciu vynaložili.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #náklady #čas