Rodina sa musela vysťahovať, nový majiteľ pozemku dal na bránu zámku, pred bránu uviazal strážne psy.
Rodina nemá adekvátnu náhradu. Býva teda po prenájmoch a míňa oveľa viac peňazí, ako by minula na prevádzku vlastného domu. Navyše prichádza o zisk od podnájomníkov.
Majiteľ pozemku chce dom zbúrať, hoci sa s majiteľom domu na tom zmluvne nedohodol. A už vôbec nie s rodinou, ktorá v ňom bývala. A hoci sa majiteľovi pozemku môže hlavou preháňať predstava, že kúpa pozemku je to isté ako zbúranie domu, nie je to pravda. Nikde nie je napísané, že sa dom má a môže zbúrať.
Majiteľ pozemku je nervózny a rodina, ktorá sa domu prirodzene odmieta vzdať, sa súdi v dlhoročnom spore. Dom medzičasom navonok chátra. Jeho hodnota sa však nemení. Stále má obrovskú cenu: architektonickú, ľudskú – i tú v eurách. Dnešná nevábna podoba je viac problémom neporiadku a neudržiavania ako skutočného schátrania. Napriek tomu sa používa ako nátlakový argument búrania. Áno, hovorím o bratislavskom PKO.
Iniciatíva Bratislava otvorene sa k PKO opäť vracia, zaskočená najnovším vyhlásením štyroch mestských poslancov. Vraj už neexistuje lepšie riešenie, ako si zbúrať vlastný dom, tvrdia. Zvláštne. Rodine, ktorá nemá kde bývať, jej dom je zdravý a je naďalej jej vlastníctvom, by také niečo ani vo sne neprišlo na um. Prečo napadá búranie jediného verejného stánku kultúry svojho druhu v hlavnom meste jeho vlastným poslancom, keď existuje množstvo pádnych dôvodov na jeho zachovanie, to vedia iba oni.
Jedno je však isté. Ak sa mesto – majiteľ domu – bezdôvodne vzdá a dovolí zbúrať vlastné budovy, tak o využití súkromných pozemkov pod nimi už bude rozhodovať iba ich majiteľ. A toho verejný záujem zaujíma určite menej ako generovanie svojho zisku.
Dnes teda rozhodne nestojí otázka tak, či sa PKO niekomu páči, alebo nie. Ide o princíp. O to, ako pokútne mesto prichádza o svoj majetok, rodina o svoj dom a všetci o spoločné užívanie domu aj o zisk, ktorý by celkom nelogicky mal prejsť do rúk súkromnej firmy. Cui bono? Komu to prospeje?
Ako zareaguje nový primátor na list Iniciatívy Bratislava otvorene, v ktorom jej zástupcovia žiadajú, aby zaujal principiálny postoj a naplnil predvolebné sľuby o zachovaní PKO pre kultúru a občanov? A ako nový poslanecký zbor?
„Chaos je to, čo nastane, keď nenastane nič. Bratislava sa stala paródiou seba samej,“ hovorí Boris Filan vo videu s názvom Rozvoj mesta Bratislava po roku 1989. A pokračuje: „Neodbornosť, chamtivosť a pocit beztrestnosti spôsobujú, že sa premárnili aj najväčšie šance zaceliť rany tohto mesta. Je neuveriteľné, ako sa dokážeme vzdať čohokoľvek: dvoch amfiteátrov, Dunaja, parkov, parku kultúry, futbalových štadiónov. Toľko toho nedokázali zničiť ani dve svetové vojny.“
Naozaj je nám to jedno? Nechce sa mi veriť.