V Radnici aj Autobare...

S literárnymi kaviarňami akoby sa v poslednom čase vrece roztrhlo. Viem to, do viacerých ma pozvali účinkovať. Jednu z nich založil náš bývalý kolega z pezinskej knižnice v Dúbravke.

25.02.2015 12:00
debata

To je dobre, hoci niektorí znalci a literatúru vážne berúci ľudia týmto podnikom nedôverujú, knižka patrí na stôl, ak do kaviarne, tak opäť na stôl, ku káve, kdesi do kúta. S knižkou má človek zažívať akési omnoho intímnejšie a intelektuálnejšie chvíle, a nie verejné čítačky, kde počúvajú traja z piatich, knižku nečítal nik a celé je to len akési varietné vystúpenie inak väčšinou veľmi uzavretého a osamelého umelca.

A potom sú aj takí, ktorí by spisovateľov najradšej nahnali do barov, kaviarní, na ulicu, k tyčiam, za bar, nech si smradi zarábajú, ako vedia a propagujú sa. Stredná cesta neexistuje, som za v oboch prípadoch.

Páči sa mi, že náš kolega Ľubo Navrátil spúšťa projekt s názvom literárna kaviareň v Autobare v Dúbravke. Som zvedavá a teším sa, lebo v autobare som ešte nečítala. Pre spisovateľa je to aj možnosť overiť si spätnú väzbu, zoznámiť sa s niektorými svojimi čitateľmi alebo stretnúť sa s kamarátmi. Hovoriť bude, pravdaže, on, počúvajte, možno sa dozviete, čo ste nevedeli.

Naša knižnica spolu s kníhkupectvom Artfórum spustila podobný cyklus podujatí v reštaurácii Radnica v Pezinku. Raz za mesiac putujeme z knižnice do Radnice s autorom aj banerom. Z Artfóra prinesú knižky a Radnica poskytuje priestor.

Podobne ako pred besedou v knižnici vždy sa bojíme, či prídu ľudia, či ich bude dosť a či sa náš hosť alebo hosťka neurazia. Pasívnych čitateľov je stále akosi málo. Akoby si radšej čítali doma. Akoby neboli zvedaví na exhibujúceho a čítajúceho autora, ktorý sa predvádza, obyčajne zadara, alebo za mizerný honorár, len aby… Len aby čo? Aby vás rozosmial, zaujal, rozveselil, aby ste dostali chuť prečítať si jeho knižku? Neviem.

Naposledy sme v Pezinku mali Ľuba Dobrovodu s dcérou Denisou, ktorá sama vydala knižku. Výborná veselá akcia. Akoby sa s ním vrece roztrhlo. Ľuba netreba moderovať, čoho som sa usilovala ujať márne a skončila som iba ako tá, čo do reči skáče. Chodil, rozprával, privrával sa jednotlivým ľuďom, kľakol si na zem, kopal. Denisa zase očarila svojou bezprostrednosťou. Obecenstvo tlieskalo, knižky sa míňali ako rožky, tak dobre, ako koláče.

O mesiac máme ako hosťa Ľubomíra Feldeka. Nebojím sa, že ľudia neprídu. Možno si zvyknú, že podobne ako môžu do Radnice prísť na večer pod názvom Víno v Radnici, kde im naservírujú a porozprávajú o nejakom zaujímavom víne či viniči. Naša knižnica im ponúkne dezert v podobe dobrej literatúry a ukáže “živého” píšuceho autora. Dozvedia sa, že niekto ešte stále vidí zmysel života v literatúre a že tá literatúra je preňho dôležitá ako trebárs dýchanie. Sú ešte takí "magori”.

Preto som rada prijala pozvanie do dúbravského Autobaru, preto držím palce všetkým literárnym kaviarňam. Ešte stále sme tu a píšeme, hovoria nám spisovatelia a niekedy je s nami aj sranda.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #literatúra #knihy #kaviarne