My ľud schopný čohokoľvek

Nevieme presne, čo ten populizmus je, ale akosi tušíme, že je nebezpečný. Meno v sebe ukrýva nebezpečnú pachuť chaosu, rozvratu.

13.03.2015 14:00
debata (3)

Na Slovensku o tom predsa vieme svoje – populisti nás skoro dostali za hranice civilizovanej Európy. Preto keď teraz počúvame o (a pozorujeme) náraste populizmu v tej istej Európe, zákonite spozornieme. Čo sa to deje? Necivilizovaní barbari už nie sú za hradbami. Sú priamo medzi nami. Nezodpovednými sľubmi a ochotou načúvať im nám rozvracajú starostlivo vybudovaný, jediný správny poriadok…

Pocit nepohody spojený s populizmom posilňuje poznanie stokrát opakovanej pravdy, že v mene ľudu (občas nazývaného národom, rasou…) sa už popáchali všakovaké zverstvá. Bol zásterkou či ospravedlnením neobmedzenej moci pestrej zbierky kreatúr. Lenže… takisto, s rovnakým cynizmom a brutalitou, boli zneužívané aj iné idey. A spochybňovanie jediného možného poriadku môže byť snahou narušiť dusivý mocenský oligopol elít. Volaním po spravodlivejších alternatívach. Nemali by sme s týmto termínom narábať opatrnejšie? Čo ak mal pravdu Ernesto Laclau, že strach z populizmu je len skrývanou nedôverou voči demokracii. Konzervatívnym presvedčením, že racionálny jedinec sa v dave stáva nekontrolovateľnou beštiou, vedenou nízkymi pudmi.

Po siedmich rokoch ekonomickej a sociálnej krízy čelí Európa svojmu „populistickému momentu“. V rastúcom počte krajín – a vôbec nie len na periférii – vznikajú politické iniciatívy spochybňujúce ideologický a mocenský konsenzus mainstreamu. Kríza je však len ich bezprostredným katalyzátorom. Vyrásť im umožnilo prostredie, v ktorom je rozhodovanie o zásadných otázkach ekonomickej redistribúcie, sociálneho blahobytu, ale aj práv prenášané na technokratické inštitúcie, mimo dosahu preferencií voličov. Politika je redukovaná na manažérsky výber „najlepších riešení“. V skutočnosti neprestala byť priestorom presadzovania záujmov – limity „prijateľných alternatív“ a dané kritériá výberu len uprednostňujú niektoré z nich. Deje sa to na európskej aj národnej úrovni.

Alternatíva k establišmentu, ktorý dostal európsky integračný projekt na pokraj rozpadu, je potrebná. Bolo by však chybou hádzať všetky alternatívne hlasy do rovnakého koša či idealizovať ich. Mnohé si vyberajú cestu menšieho odporu a namiesto zložitého hľadania udržateľného, spravodlivého usporiadania ekonomiky a spoločnosti mieria na ľahšie ciele. Veď komu by už dnes boli sympatické „elity vzdialené od obyčajných ľudí“. Koho by neštvala korupcia a moc nedotknuteľných. Problémom je, že zjednodušené, povrchné klasifikácie vedú v lepšom prípade k prázdnemu moralizovaniu, v horšom k hľadaniu obetných baránkov a ku konšpiračným špekuláciám. Namiesto poctivej diskusie o sociálno-ekonomických podmienkach, ktoré korumpujú politický systém a robia spoločnosť neférovou, hony na čarodejnice a fakľové sprievody.

Presadzovanie populárnych požiadaviek môže prispieť k potrebnému reštartu európskeho projektu. Môže byť aj pri jeho konci. My ľud… sme schopní čohokoľvek.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #populizmus