Napríklad len čo si bohatší človek postaví nejaké slušnejšie bývanie, hneď okolo jeho domčeka vznikne trojmetrový nepriehľadný železobetónový plot, ktorý zakryje pred náhodne okoloidúcimi posledné architektonické úspechy takzvaného podnikateľského baroka.
Spoza dômyselnej ohrady potom často nevidieť ani polovicu tých rozmanitých výklenkov a vežičiek, ktorými takýto obytný priestor prirodzene disponuje. Nemôže tak inšpirovať chudobnejších, lebo všetka krása zostáva pred zvyškom národa utajená. Aj keď to v princípe nie je nemožné, pretože i takáto stavba musí mať niekde vchod (stačí tých pár hektárov dookola obísť a pozorne obranné zariadenie vnímať), predsa sa bežnému občanovi zdá akosi nepatričné, aby tam zazvonil a s prešibaným priateľským úsmevom do kamerového systému domácemu zvestoval:
„A viete vy, sused, že toť u nás v dedine v obchode dnes budú mať zlacnené hovädzie? Ba aj na toaleťák je akcia!“
Ide o to, že majiteľ haciendy by to nemusel pochopiť a azda by s ním potom aj ochranka zaobchodila s podobnou nešetrnosťou a intoleranciou, ako panskí drábi s poddanými v populárnych protifeudálnych filmoch.
Z tohto neskonalého súcitu pramení istotne myšlienka na zavedenie uniforiem do škôl. Podľa presvedčenia mnohých by zotrela sociálne rozdiely medzi žiakmi a tí by sa viac kamarátili.
„Veľmi ma k školskej uniforme pomkla veta, ktorú som počula medzi žiakmi – nebudem sa s tebou hrať, lebo si bohatý,“ hovorí Jana Hargašová, triedna učiteľka druhákov. Kto by potom nepreplakal celý večer nad osudom úbohého bohatého chlapca?
Článok uviedol aj zopár súkromných škôl, kde práve vďaka uniformám (a možno i rovnakému štedrému školnému) sú sociálne rozdiely medzi žiakmi takmer úplne zotreté. Pomerne zvláštnym argumentom v prospech uniforiem je, že môžu byť neobyčajne pestré:
„Sú veľmi pestré. Napríklad len tričká sú v siedmich farbách. A deti či ich rodičia sa môžu sami rozhodnúť, kedy si oblečú športový a kedy elegantný štýl. Uniforma ponúka oba varianty.“
Je to sympatická myšlienka, lebo uniformu podľa toho vôbec nepostihuje to, čo iné druhy oblečenia, keď dieťa rastie. Tých pár uniformných kompletov ročne chudobnejší rodičia istotne radi vydržia už iba preto, aby sa ich deti predsa len opäť hrali aj s tými bohatšími deťmi, ktorých je na Slovensku väčšina.
Iste by nebolo zlé, keby sa do uniforiem obliekol i celý národ ako v päťdesiatych rokoch v Číne. Bohatý podnikateľ, popíjajúci na lavičke jablkové víno s bezdomovcami, by už nebudil pozornosť. Možno by bolo dobré, keby sa do škôl zaviedli aj nové učebnice, ktoré tam síce sú zavedené, ale ešte vraj nie sú vytlačené.