Ak budú platiť aspoň tri dekády odvody na dôchodkové poistenie, ich penzia bude ešte viac solidarizovaná. To znamená, že na penzie nízkopríjmových občanov sa poskladajú ľudia, ktorí zarábali počas pracovného života aspoň o štvrtinu viac, ako predstavovala priemerná mzda v našej krajine.
Zabezpečenie dôstojnej staroby má však aj určité trhliny, lebo mnohých živnostníkov utvrdí v tom, že môžu pokračovať vo svojej stratégii platenia minimálnych odvodov, lebo štát sa aj tak o nich postará. Solidarita ľudí s väčšími príjmami so živnostníkmi s prevahou platieb na ruku a bez bločka je prvým mantinelom penzijného morálneho hazardu.
Druhým mantinelom morálneho hazardu je nezmyselná legislatíva, ktorá umožňuje poistencom s vysokými príjmami dodatočne platiť nad rámec bežných odvodov do druhého piliera ešte ďalšie dve percentá. Takéto znižovanie daňového základu je v protiklade s tým, že daňové úľavy tretieho piliera doplnkového dôchodkového sporenia sú aj po posledných zmenách iba torzom toho, čo platilo do roku 2011.
Tretím mantinelom morálneho hazardu je legislatívna možnosť ukrátiť sporiteľov odchádzajúcich z druhého piliera do životnej poisťovne, ktorá im má vyplácať penzijnú anuitu, o časť nasporeného kapitálu určeného na financovanie staroby.
Výpočet renty nezodpovedá ponukám obdobných produktov v európskych štátoch, pretože na zakúpenie stoeurovej mesačnej anuity by malo dôchodkovému rentierovi postačovať necelých 24-tisíc eur, a nie životnými poisťovňami požadovaných 34-tisíc. Takýto kapitál treba mať k dispozícii vtedy, ak uvažujeme s dĺžkou vyplácania renty 25 rokov a priebežným úročením nespotrebovaných úspor vo výške dve percentá ročne.
Sporiteľov v druhom pilieri dnes môžeme prirovnať k zákazníkovi reštaurácie, ktorému kuchár pripraví dobrý obed, ale z toho mu čašník skôr, ako prinesie tanier na stôl, odoberie pre seba asi tretinu porcie, hoci hosť zaplatil plnú cenu.
Z prostredia vysokopríjmových ľudí zaznievajú správy, že druhý pilier je pre nich lepší ako vynútená solidarita v prvom pilieri, kde sa majú skladať na dôchodky pre tých, čo zarábali málo. Z nevýhodných produktov ponúk na doživotnú rentu si starosti nerobia, pretože s jej výplatou ani neuvažujú. Pred vyplácaním vykastrovanej renty nasporené peniaze radšej prenechajú svojim dedičom, ktorí budú mať šancu v budúcnosti zvoliť takých politikov, ktorí budú kupeckým počtom a spravodlivému nastaveniu dôchodkového systému lepšie rozumieť.
Vytvorenie druhého piliera nerieši problém prehlbovania demografickej krízy a z nej vyplývajúcej hrozby nízkych penzií zo Sociálnej poisťovne. Pre stabilitu systému treba nielen lepšiu rodinnú politiku, ale zároveň aj vytvorenie podmienok, aby ekonomika vytvárala čo najviac slušne platených pracovných miest a mladí ľudia neuprednostňovali trvalý odchod za prácou do zahraničia.