Pilier v morálnych príbehoch

Nad druhým pilierom od počiatku bdeli šikovní rozprávači. A prialo im aj šťastie. Skôr ako sa dostali k slovu, rozprával sa tu príbeh o štáte ako o málo zodpovednom hospodárovi a málo citlivom ochrancovi. Opakoval sa mnohokrát a v rozličných podobách, až sa stal všadeprítomnou vierou, ktorá sa nedokazuje.

31.03.2015 12:00
debata (15)

Potom prišla veľkorozmerná freska o starnutí slovenskej populácie. Varovala už vtedy, keď sme z krajín OECD mali po Mexiku najpriaznivejšiu vekovú štruktúru a ešte bola šanca pokúsiť sa zvrátiť pokles pôrodnosti a ním vyvolané starnutie.

Pri odleve verejných financií do ozdravovania bánk a ďalších makroopatrení to však bola šanca fiktívna. Verejný priestor patril tézam o prevzatí osobnej zodpovednosti za svoj život. Pracovali s nimi reklamné agentúry aj politickí lídri pri presviedčaní, že druhý dôchodkový pilier a prevod časti (polovice) dôchodkového poistenia na súkromné účty je aktom vrcholnej zodpovednosti.

Obraz tých, čo masovo začali posielať časť povinných odvodov do súkromných správcovských spoločností, sa morálne vyvyšuje aj dnes. Napokon sporenie je na Slovensku oddávna synonymom zodpovednosti. Opakovane sa hovorí o potrebe chrániť záujmy tejto zodpovednej časti obyvateľstva ústavným zákonom.

V aktuálnej debate o minimálnom dôchodku sa zámer priznávať minimálny dôchodok v plnej výške tým, čo sú poistení výhradne v prvom priebežnom pilieri, chápe ako ďalšia z krívd na zodpovedných súkromných sporiteľoch.

Opoziční politici hovoria o porušovaní rovného prístupu ku všetkým a opäť sa zaklínajú Ústavou SR. Predstavitelia vládneho Smeru sa proti obvineniam bránia, no vládnuci príbeh o kladných hrdinoch odvádzajúcich časť povinných odvodov na súkromné účty nespochybňujú. Tí, čo odvádzajú celé povinné platby do priebežného dôchodkového systému, sú len obyčajní platcovia. Nemajú dôstojnú identitu a ani oporu v morálnom príbehu, ktorý by o nich rozprávali politici. O priebežnom systéme sa hovorí iba v technických parametroch či ako o bremene.

Pritom sa sotva dá nájsť silnejšia morálna téma ako tá, ktorá tkvie v jeho základoch. Je to však téma bez rozprávača. Priebežný systém sa narušil vytvorením druhého piliera skôr, ako sa taký rozprávač našiel či (presnejšie) dostal z mediálnej karantény.

Dnes sa už politikom zdá nemožné hovoriť s ľuďmi inak ako jazykom osobných finančných výhod a strát. Hovoriť o kolektívnych riešeniach a výhodách je akoby stratená varta i pre ľavičiarov. Ani tí sa už nepokúsia porozprávať príbeh, v ktorom je priebežný dôchodkový systém dobrým spoločenským rozhodnutím. Veď na medzigeneračnú solidaritu musí dbať každá spoločnosť, ktorá chce budúcnosť, čo sa dá žiť.

Príbeh o tom, že ak by sme mali iba priebežný dôchodkový systém, mohol by byť menší deficit, a teda viac zdrojov na investovanie do dostupného bývania či vzdelávania. Príbeh o tom, že s druhým pilierom si vyberáme menšiu solidaritu s predchádzajúcou generáciou, ale aj s generáciou nastupujúcou, zostane zjavne nevyrozprávaný.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #II. pilier #dôchodky