Otáľanie nad faktmi

V medzinárodných štatistikách nedostatočné odmeňovanie našich učiteľov bije do očí aj po zohľadnení kúpyschopnosti. Slovensko sa z krajín OECD k najzákladnejšej profesii modernej spoločnosti správa najmacošskejšie.

14.04.2015 12:00
debata (5)

Súvislosť medzi spoločenským a finančným nedocenením profesie učiteľa a schopnosťou školstva rozvíjať schopnosti detí je pritom známa. Tí, od ktorých sa čaká nekončiaca trpezlivosť k deťom a schopnosť vnímať ich potreby, potrebujú žiť slušne, bez finančných stresov a neistôt.

Medzinárodné štatistiky kričia. Aj domáce štatistiky sú výrečné. V marci zverejnená publikácia ŠÚ SR Zamestnanci a priemerné mesačné mzdy v roku 2014 prezrádza, že slová ministra školstva z vlaňajšieho februára boli len rojčením. Dušan Čaplovič vtedy naznačoval, že platy pedagogických a odborných zamestnancov v školstve by v roku 2016 mohli byť na úrovni 1,2 násobku priemerného platu. Dáta zo spomínanej publikácie však ukazujú, že priemerný mesačný plat v základnom školstve bol vlani iba 734 eur, teda sotva tri štvrtiny priemernej mzdy. Nožnice medzi tým, čo má byť realitou vo volebnom roku, a tým, čo sa vlani ocitlo na výplatných páskach učiteľov, sú otvorené za hranicu slušnosti.

Fakty kričia, ale nie sú pákou, ktorá politiku vytlačí z ignorantských koľají. Štatistici a výskumníci ich môžu navŕšiť hromady, a predsa sa nič nezmení. Priznal to aj súčasný minister školstva Draxler. Na to, aby Smer-SD pristúpil k ráznejšiemu zvyšovaniu miezd učiteľov, vraj potrebuje spoločenský tlak. Na redaktorkinu neodbytnú otázku, kto má ten tlak vytvoriť, odpovedal trochu tajuplne, že hlasy zvnútra rezortu nie sú celkom jednotné.

O komplikovaných dialógoch vnútri rezortu neviem veľa. Jedna zo sporných otázok sa však určite týka toho, či platy zvyšovať plošne, alebo diferencovať podľa úspešnosti práce učiteľov. Ak to druhé, potom ako túto úspešnosť merať a zároveň zohľadniť odlišné sociálne a kultúrne zázemie detí, ktoré u nás vo vysokej miere ovplyvňuje školské výkony detí.

Diskutovať a odkladať rozhodnutie sa môže dlho. Naznačujú to aj ministrove slová, že predpokladom zvyšovania platov sú (opäť akési) reformy. Chápem, že viesť rituálne reči o reformách patrí k nutnej výbave politika. V prípade základného školstva (ale nielen) sa však žiada zakričať dosť. Alebo aspoň ministrovi pripomenúť analýzu neúspechu slovenských žiakov v zisťovaní PISA, ktorú vlani pripravil Inštitút finančnej politiky. Nízka motivácia učiteľov v nej bola identifikovaná ako jeden zo silných činiteľov neúspechu. Podľa Inštitútu k nízkej motivácii učiteľov prispievajú okrem veľmi nízkej mzdy aj časté reformy vzdelávania, ktoré potom plodia aj ďalšie prekážky v učení.

Varovanie inštitútu o škodlivosti častých reforiem by malo byť brané vážne a rovnako aj základné poznatky teórie organizácie o nákladoch organizačných zmien, ktoré sú často vyššie ako ich prínosy. Brať ich vážne by znamenalo rozhodnúť sa pre plošné zvýšenie miezd v školstve. V situácii, keď sa rozhoduje medzi živorením a slušným životom učiteľov, selekcia nie je namieste. Ani otáľanie.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Učitelia #školstvo