V roku 1960 bolo na svete ešte dvetisíc nosorožcov tuponosých severných. Dnes ich je päť a Sudana (tak sa volá posledný samec svojho druhu), rovnako ako ďalšie dve samice v kenskej rezervácii Ol Pejeta, dvadsaťštyri hodín denne ochraňujú ozbrojení strážcovia.
Rohy týchto nosorožcov sa v niektorých častiach sveta považujú za delikatesu a afrodiziakum, na čiernom trhu majú vyššiu hodnotu ako zlato. Zostávajúcim jedincom ich preto odstraňujú, aby odradili pytliakov od ich lovu. Sudan je sledovaný aj pomocou rádiových signálov.
Všetky samice takisto žijú v zajatí. Vedci sa okrem ochrany usilujú aj navnadiť Sudana páriť sa s jednou z nich. Predposledný samec uhynul vlani prirodzenou smrťou.
A tak si tu žijeme. Tešíme sa z niekoľkostoročných stromov, ktoré majú svoju históriu, hlasujeme za ne ako za najkrajšie na svete. Aj my na Slovensku sme sa pridali. Nadácia Ekopolis každoročne vyhlasuje súťaž o najkrajší a najvzácnejší či najzaujímavejší strom.
Obyčajné lesné porasty a stromy na uliciach či v parkoch takéto šťastie nemajú. Nie sú najkrajšie, niekoľko rokov robili tieň, kvitli, opadávali, no zrazu sa objaví mudrc, ktorému zavadzajú, z jedného dňa na druhý idú na porážku. Staré domy zrovnajú so zemou. Namiesto nich vyrastajú pračudesné objekty, v útrobách ktorých sa deje asi niečo superužitočné pre svet, keď svet, mestá, ľudia, dovolia stromy mírniksdírniks povytínať.
Alebo také lesy! S naším, vaším, aj s ich súhlasom ťažíme drevo, masakrujeme to tu hlava-nehlava. Obyčajné ovocné stromy nám zavadzajú i v záhradách. Miznú hrušky, čerešne, višne aj marhule, ustupujú bazénom, trávnikom a tujám.
Nedávno mi strýko rozprával, ako sa pozeral z okna lietadla na akési európske predmestie. Dom, garáž, bazén, tuja, trávnik, dom, garáž, bazén, tuja, trávnik…
Vody je čoraz menej, zelene tiež, topia sa ľadovce, ovzdušie je zahnusené našimi plynmi, posledného nosorožca stráži dvojčlenná ochranka dvadsaťštyri hodín denne, a nikomu neblikajú kontrolky?
Ubúda vtákov, chrobákov, rýb i zvierat, ubúda riek, vody, stromov aj kríkov, kde hniezdili vtáky.
Možno časom budeme ozbrojení strážiť stromy, a nielen vzácne päťstoročné duby, ale obyčajné čerešne, jablone a hrušky, javory či platany. „Prachy“ sú totiž všade tým najsilnejším afrodiziakom, ktorým flóra a fauna musia ustúpiť. Škoda, že stromy, ktoré likvidujeme, nevedia kopať, lebo ja keby som bola strom, tak by som bez výnimky kopla do zadku každého, kto okolo mňa prejde.
Náš čas nám nik nepredal. Máme ho toľko, koľko potrebujeme. Nepredal nám ani stromy, ale mám pocit, že za toto hurá-pľundrovanie krajiny časom budeme musieť zaplatiť. Sme „rídki“ a malí ako šušne, len nám to akosi nedochádza!