Medzitým sme sa však hýbali aj my a konanie tak štartuje v období, keď Slovenská republika pomerne hravo spochybní viaceré obvinenia z diskriminovania. Jeho potvrdením má byť i to, že rómske deti prevažujú v špeciálnych školách a aj vo viacerých bežných základných tvoria väčšinu.
Nebude problém ukázať, že v školskom systéme nie sú zabudované diskriminujúce postupy. V oblasti testovania sa za posledných desať rokov dosiahol značný pokrok a príslušné orgány môžu Bruselu predložiť opatrenia, ktoré takmer vylučujú, aby do špeciálnej školy pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím zaradili dieťa výhradne na základe neznalosti jazyka vzdelávania či sociálneho znevýhodnenia. Takisto budeme vedieť dokladovať silnejúce úsilie sprístupniť predškolskú výchovu deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Ubránime sa aj pred obvinením, že segregujeme rómskych žiakov v rámci základných škôl. Ukážeme, že rómske deti v niektorých vidieckych, ale aj mestských školách prevažujú, no nie pre zámernú diskriminujúcu politiku. Príčinou je sloboda výberu školy, ktorú využívajú najmä nerómski rodičia. Má vari Slovensko obmedziť rozmanitosť ponuky vzdelávania a práva rodičov na výber školy pre svoje dieťa?
Slovensko bude musieť uznať, že nemá dosť predškolských a denných zariadení pre starostlivosť o najmenšie deti. No ľahko preukáže, že pri vstupe do nich neuplatňuje etnické kritérium a že v hore evidovaných neuspokojených žiadostí o prijatie detí je sotva hŕstka žiadostí od rodičov, ktorí žijú v osadách s nehoráznymi životnými podmienkami. Máme vari týmto deťom nariadiť predškolskú výchovu? Veď aj zmienka o tom poburuje mnohé mimovládne organizácie!
Odhadujem, že Slovensko z obvinení Európskej komisie úspešne vykľučkuje. Tá určite zistí nedostatočný počet vyrovnávacích opatrení (nuž ale boj proti deficitu je tiež priorita), no nezistí žiadnu zámernú diskrimináciu. Ukáže sa, že pozorovateľné rozdelenie detí do tried a škôl nie je výsledkom chybných testov a ani ďalších predpisov, ktoré by privierali rómskym deťom dvere k vzdelaniu.
Príde sa i na to, že hlavným činiteľom, ktorý diskriminuje a aj zdravotne poškodzuje deti, ktoré sa u nás narodili do rodín bez práce, sú mizerné bytové podmienky a nedostačujúce sociálne dávky. O tých vlády rozmýšľajú iba v pojmoch motivácie k zamestnaniu a nie dostatku jedla, tepla, bezpečia a ľudského rozvoja.
Na to sa však príde „mimo zápisu“. Komisii totiž nenáleží, aby sa vyjadrovala ku kvalite sociálnej ochrany a už vôbec, aby nám niečo nariaďovala. Ak by si tu dovolila niečo vyžadovať, porušila by princíp subsidiarity a Slovenská republika by s ňou mohla začať konanie. Mala by totiž právo žalovať Európsku komisiu. A pravdepodobne by vyhrala. Rómske deti tak v tomto spore nevyhrajú.