Víťazstvo však má trpkú príchuť. Škótske hlasovanie pomohlo predovšetkým Škótskej národnej strane. Tlak na rozšírenie autonómie bude ešte väčší a vláda v Londýne bude musieť ustúpiť (s čím sa, ako sa zdá, konzervatívci zmierili). Cameron má dobrú šancu byť premiérom, za ktorého sa Spojené kráľovstvo stane trochu menej „spojeným“.
Jeho konzervatívna vláda má v parlamente malú väčšinu, bude tak závislá od euroskeptickej skupiny. Hoci musel Nigel Farage (nateraz) priznať porážku, konzervatívci sa budú musieť na tomto fronte aj naďalej brániť pred Stranou nezávislosti (UKIP). V referende o britskom členstve v Európskej únii to stavia Camerona do nepríjemnej situácie.
Z racionálneho hľadiska by pre neho bolo najlepším výsledkom hlasovania, ak by sa Briti postavili za zotrvanie v EÚ. Utíši tým vnútrostranícku opozíciu, Faragea a vezme trochu vetra z plachiet škótskych nacionalistom. Bude však schopný, pri takej labilnej parlamentnej väčšine, neutralizovať vlastných euroskeptických poslancov a aktívne sa postaviť do „proeurópskeho“ tábora?
Čím skôr sa referendum bude konať, tým menšie je riziko, že sa Briti vyslovia za vystúpenie z únie. Aj preto trvá staronový premiér na pláne hlasovanie urýchliť. No ak sa má pred voličov postaviť s pokojným svedomím, musí mať niečo v rukách. Dôkaz európskych ústupkov. Na presné znenie Cameronových požiadaviek si počkáme do júnového summitu, pravdepodobne však pôjde o tri oblasti.
Prvou je prinavrátenie časti kompetencií z európskej na národnú úroveň. Analýza iniciovaná jeho predchádzajúcou vládou síce dospela k záveru, že na takú požiadavku neexistuje objektívny dôvod, no to nie je podstatné. Cameronov volič žiada krv. Verí, že EÚ je prebujnená, a tak musí pustiť nejaké kompetencie. Problémom je, že akákoľvek podstatnejšia zmena by si vyžiadala zmenu zmlúv. Tá je v najbližšom čase nepravdepodobná.
Britská vláda vkladala nádeje do reformy eurozóny, ku ktorej chcela svoje požiadavky „prilepiť“. Plán reformy EMU, ktorý dostanú lídri na júnovom summite, však nič také obsahovať nebude. Ako vraví známy skeč Monty Pythons: Ten papagáj je mŕtvy.
Druhou témou je posilnenie národných parlamentov, aby mohli vetovať existujúcu európsku legislatívu. Čokoľvek podstatné nad rámec existujúcej žltej a červenej karty a konzultácií počas schvaľovania legislatívy by si zase vyžiadalo zmenu zmlúv. Ďalší mŕtvy papagáj.
A tak ostáva len téma migrácie v EÚ. Priestor sa bude hľadať v obmedzovaní prístupu prisťahovalcov z iných členských krajín k sociálnym benefitom a službám. Londýn tu ľahko nájde spojencov v Berlíne a niektorých iných krajinách, právnici bezpochyby vyriešia hrozbu konfliktu s jedným zo základných práv únie – so slobodným pohybom osôb. Namiesto hľadania spôsobu, ako doplniť ekonomickú integráciu sociálnou, budú sa na národnej úrovni obmedzené práva viazať na občianstvo EÚ.
Možno to bude stačiť na to, aby Cameron uspel v referende o členstve v únii. Kráľ epirský si pripíše tretie víťazstvo.