Nezvyčajným divadelným jazykom spracované predstavenie vzniklo na základe škandálnej kauzy známej potravinovej korporácie, ktorá mala vo Švajčiarsku dokonca súdnu dohru. Divadlo akoby vopchalo nos do osieho hniezda známeho svojou povahou aj na Slovensku. Aspoň z pohľadu z východu to tak môže vyzerať: „hajlajt“ festivalu totiž z programu nečakane vyhodili. Inscenáciu pritom v slovenskej premiére uviedol už minulý rok festival Divadelná Nitra.
Košice si teda ohlásený divadelný ťahák napokon neužijú a neodohraná inscenácia sa tak nechtiac stala kauzou „politickej povahy“. Tak totiž zdôvodnil zrušenie predstavenia len dva týždne pred začiatkom festivalu riaditeľ organizácie K13 – Košické kultúrne centrá, ktorá má pod palcom aj Kasárne/Kulturpark, kde mali hru uviesť. Až neskôr sa Ján Kováč odvolal na skrátený rozpočet.
Zvláštne, že divadlo stihlo jedno rozhodnutie o zrušení „politicky príliš kontroverzného“ predstavenia a jeho opätovné zaradenie do programu už raz absolvovať. Po druhý raz sa mu už návrat na plagát festivalu nepodaril. To všetko za necelý polrok od pozvania na Use the City.
Čo nevábne sa naozaj varilo v zákulisí festivalovej kuchyne medzi prvým a druhým zrušením účinkovania Farmy v jeskyni a prečo na údajný nedostatok peňazí doplatilo práve toto vo svete vysoko cenené divadelné štúdio, sa zrejme nikdy nedozvieme. Ani to, prečo bol odrazu – tesne pred štartom festivalu – jeho rozpočet natoľko problematický, že bolo nevyhnutné rušiť časť programu v poslednej chvíli. Pochybností o pozadí zrušenia predstavenia je naozaj dosť a nie sú práve malicherné.
Marek Adamov, šéf Stanice Žilina-Záriečie, ktorá na projekte Viliama Dočolomanského spolupracovala, sám hovorí, že nevie, či v organizácii K-13 išlo naozaj o cenzúru z politických dôvodov, alebo „iba“ o amaterizmus a nekompetentnosť, ktorá sprevádza vedenie projektu Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) Košice 2013 od začiatku.
Nech je to tak či onak, zdá sa, že „kuvikanie“ na adresu EHMK o tom, že obrovské peniaze investované do kultúrnej infraštruktúry v Košiciach „boli premrhané a roztopia sa v diletantizme a provinčnosti úradníckeho riadenia kultúry“, nebolo také úplne neopodstatnené.
Čo dodať? Na Slovensku sa celé roky nedarí odhaľovať pozadia onakvejších káuz. Kto už by riešil jedno neodohrané predstavenie, hoci aj z dôvodov „politickej povahy“. Veď o nič nejde, slovenská kultúra to prežije, aj košickí divadelní fajnšmekri. Ani skvelé medzinárodné osadenstvo divadla to nepoloží na kolená.
A že sa otázky bez odpovedí v posledných dňoch opäť stávajú „hajlajtom“ aktuálnej slovenskej reality? Náhoda. Veď ryba nesmrdí od hlavy. Déjà vu?