Iba pekné reči

Slovenský prezident nedávno v Kyjeve povedal, že Ukrajina má právo aj šancu stať sa členom Európskej únie. Podľa priebehu summitu Východného partnerstva v Rige je zrejmé, že to také jednoduché nie je.

22.05.2015 12:00
debata (9)

Nechajme bokom podrobný rozbor línie slovenskej politiky voči Ukrajine, a teda aj voči Rusku. Presnejšie línií – prezidenta, premiéra a ministerstva zahraničných vecí. Nemusia nás zaujímať ani dôvody, pre ktoré Andrej Kiska v Kyjeve hovoril o budúcom členstve Ukrajiny v únii. Koniec koncov, ako upozorňoval už Aristoteles, je ľahké chváliť Aténčanov v Aténach.

Dôležité veci sa totiž dejú na summite v Rige. Presnejšie neudejú. Ukrajinci a Gruzínci nezískajú možnosť vstupu do EÚ bez víz a nič v oficiálnych záveroch nebude naznačovať, že by sa únia plánovala týmto smerom rozširovať. Nemecká kancelárka Angela Merkelová to v Bundestagu pred vrcholovou schôdzkou pre istotu povedala ešte jasnejšie: „Východné partnerstvo nie je nástrojom politiky rozšírenia EÚ.“

Stretnutie najvyšších predstaviteľov v Lotyšsku tak len v podstate potvrdí dve dlhšie známe skutočnosti. Krajiny (bývalého?) Východného partnerstva sa rozdelia na dve skupiny. Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina by mali postupne implementovať asociačné dohody a rozvíjať spoluprácu s EÚ. Pokiaľ ide o Arménsko, Azerbajdžan a Bielorusko, to nebude prioritou. No aj vnútri týchto skupín budú vzťahy s úniou diferencované.

Druhým faktom je, že pri rozvoji bilaterálnych vzťahov s týmito krajinami – vrátane ambicióznejšej skupiny – bude EÚ prihliadať omnoho viac na záujmy a názory Ruska. To je asi najpodstatnejší posun oproti predchádzajúcemu obdobnému summitu vo Vilniuse v decembri 2013 a nepríjemné zistenie pre súčasnú vládu v Kyjeve. Keď do procesu začína hovoriť Moskva, šanca na budúce členstvo (akokoľvek hmlistá) prestáva existovať.

Členským štátom, ktoré to nikdy s prijatím Ukrajiny do EÚ nemysleli vážne, môže tento vývoj vyhovovať. Otvorenie ukrajinského trhu, o ktorý šlo vždy v prvom rade, už nie je potenciálnym krokom k problematickej integrácii veľkej, chudobnej a ako sa ukazuje, nestabilnej krajiny, na ktorú únia nemá prostriedky ani chuť. Voľný obchod sa stáva cieľom samým osebe.

Eurokomisár pre regionálnu politiku, Rakúšan Johannes Hahn citoval minulý mesiac na jednej verejnej diskusii analýzu Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie, podľa ktorého by Ukrajine pomohol súčasný rozvoj vzťahov s EÚ aj s Ruskom. Dohoda o voľnom obchode a asociačná dohoda nie sú v protiklade s rozvojom vzťahov s plánovanou Eurázijskou hospodárskou úniou. Podobný názor zaznel aj z Paríža. Že pred dvoma rokmi únia niečo podobné odmietala? Časy sa menia…

Predstavitelia krajín na východnej hranici EÚ ešte možno občas začujú nekonkrétne prísľuby budúceho členstva. Najmä na bilaterálnych návštevách. Nemali by ich však brať veľmi vážne. Aristoteles nemal o epideiktických prejavoch zvlášť vysokú mienku – zdôrazňujú štýl na úkor obsahu. O to viac, ak sa neusilujú ovplyvniť názor adresáta, no mu podliezajú. Pekné reči hádam na chvíľu potešia, ale nie sú základom dlhodobého partnerstva. Ani Východného.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Kyjev #Andrej Kiska