Z nich sa dozvedia, či mesačné zálohové platby zodpovedali skutočnej spotrebe, alebo nie. Nedoplatky alebo preplatky sa odvíjajú od dĺžky vykurovacieho obdobia, objemu spotrebovanej vody, ale aj nárokov užívateľov bytov na tepelný komfort a od ochoty užívateľov bytov primerane regulovať teplotu v jednotlivých miestnostiach.
Ak by si niekto dal námahu a porovnal náklady za užívanie bytov spred dvoch dekád alebo aspoň za uplynulé desaťročie, bol by naozaj prekvapený. Nájomné rástlo rýchlejšie, ako predstavoval priemerný rast miezd či inflácia v krajine. Do svojich peňaženiek tak oproti dávnejšej minulosti každý mesiac musíme siahnuť hlbšie ako predtým.
Takýto pohľad do spätného zrkadla je užitočný najmä pre tých, ktorých rodinný príjem neprevyšuje v čistom magickú hranicu tisíc eur mesačne. A takýchto ľudí, žijúcich najmä mimo hlavného mesta, je naozaj veľa. Ak sú zároveň medzi tými, čo sa nevedia rozhodnúť, či odísť, alebo zostať v druhom pilieri dôchodkového sporenia, mali by práve teraz zbystriť svoju pozornosť. Percentuálnym porovnaním rastu nákladov na bývanie z obdobia vzniku druhého piliera z roku 2005 v porovnaní so súčasnosťou by zistili, že žiadne bezpečné fondy nedokážu z pohľadu výnosov držať krok s rastom životných nákladov.
Ak sa budú bežní rentieri súkromných dôchodkov na Slovensku spoliehať na peniaze z doživotnej anuity aj pri úhradách nákladov na bývanie, môžu dopadnúť rovnako ako tisíce dôchodcov predovšetkým v juhozápadnej Európe a USA, ubytovaných na okraji miest vo vyradených kempingových prívesoch. Týka sa to najmä ľudí, ktorí si nedokázali počas pracovného života nasporiť na vlastný byt, pretože zarábali príliš málo na to, aby dokázali splácať hypotéku.
Jeden americký ekonóm kedysi vyhlásil, že sporiť si peniaze na dôchodok je to isté, ako odkladať si tridsaťročný chlieb. Obe strácajú časom svoju hodnotu. Vyjadrenie pochádza pritom z obdobia pred odštartovaním politiky bezmála nulových úrokov, ktorej sme dnes svedkami. Peniaze vznikajú vo všeobecnosti ako dlh a zanikajú jeho splatením. Zhodnocovať bezpečne prostriedky na starobu je možné len pri akceptovaní čoraz väčších investičných rizík, že nepriaznivý vývoj na trhoch zoseká beztak nízke penzijné renty súkromných dôchodkov. Situácia by mohla byť ešte vyostrenejšia, ak by sa štát rozhodol, tak ako je to obvyklé skoro v celej EÚ, nepovažovať seniorov z pohľadu zdravotných odvodov za poistencov štátu a požadovať v tejto veci od nich aspoň čiastočnú spoluúčasť.
Napriek negatívnym demografickým očakávaniam a predpokladom znižovania štátnych dôchodkov je pre starších ľudí s nižšími ako strednými príjmami racionálnejšie spoliehať sa na dôchodky od štátu. Ročné zúčtovanie zálohových platieb spojených s užívaním bytu a jeho porovnanie s dávnejšou minulosťou by preto mohlo byť zároveň v období otvorenia druhého piliera posledným varovným prstom