Táto situácia ich núti, aby sa čoraz serióznejšie zamýšľali nad tým, ako zvýšiť daňové príjmy.
Najviac zadlžené Grécko napríklad po novom zdaňuje 10-percentnou daňou darovanie majetku aj v rámci rodiny. V Rakúsku, Nemecku a Česku plánujú zavedenie registračných pokladníc podľa vzoru Slovenska. Uvažujú však nad povinnosťou zákazníkov požadovať a prevziať od obchodníka blok z registračnej pokladnice. Ak si zákazník doklad neprevezme, hrozí mu pokuta.
Prísnejšie pravidlá sa pripravujú aj pre bankových klientov. Okrem kontrol prevodov peňazí občanov v rámci EÚ pripravuje Rakúsko podľa vzoru Nemecka úplnú kontrolu účtov firiem a občanov daňovou správou. Plánované zavedenie registra všetkých vkladov, účtov cenných papierov a podobne by malo znamenať úplné zrušenie bankového tajomstva. Zároveň sa tým o niečo ľahšie odhalí zdroj a objem peňazí pochádzajúcich z korupcie, úplatkárstva alebo zatajovania skutočných príjmov zo sivej či z čiernej ekonomiky. Niektoré štáty tiež uvažujú o zavedení dane z majetku pre bohatých, ktorá sa nebude týkať len nehnuteľností a cenných papierov, ale aj peňazí uložených v bankách.
Podľa najnovšej štúdie analytikov spoločnosti Ernst & Young až 78 percent manažérov na Slovensku považuje korupciu za každodennú súčasť svojho podnikania. V ČR je to 61 percent, v Slovinsku 87, v Rakúsku 42, v Nemecku 26, pričom s najmenšou korupciou počítajú vo Švédsku (10) a v Dánsku dokonca iba štyri percentá.
Počnúc rokom 2016 by si štáty OECD vrátane Švajčiarska mali navzájom vymieňať informácie o cudzincoch dosahujúcich príjmy alebo vlastniacich majetok prinášajúci výnosy, či už ide o nehnuteľnosti, cenné papiere alebo akékoľvek iné definované príjmy. Tým by sa zdaneniu a možnosti preverenia nadobudnutia majetku nevyhli ani tí, čo ho majú umiestnený v zahraničí.
Slovensku však takýto koordinovaný postup daňových správ zatiaľ veľmi nepomôže, pretože politici sa už dávno postarali o to, aby peniaze pochádzajúce z neoficiálnych príjmov mohli byť bez registračnej povinnosti alebo akéhokoľvek zdaňovania legalizované cez fiktívne darovacie zmluvy. To znamená, že nemôže fungovať ani preukazovanie pôvodu majetku a jeho prípadné dodatočné zdanenie.
K zamedzeniu vyhýbaniu sa daní majú najbližšie škandinávske krajiny, kde sa platba v hotovosti považuje za raritu vzbudzujúcu podozrenie. Platby nad 70 eur sa preto dajú uskutočniť zvyčajne len šekom alebo platobnou kartou. V snahe podchytiť čoraz viac finančných transakcií z pohľadu výberu daní, otvárajú širšie diskusie o odbúraní platieb v hotovosti ako takých, nielen na úrovni vlád jednotlivých krajín, ale aj centrálnych bánk štátov. Z pohľadu bezpečnosti však najviac kontroverzná a zneužiteľná bude predovšetkým možnosť štátnych úradníkov nahliadať na kontá občanov.